Nemecko ustúpilo Francúzsku. Jadro je zelené a štát ho môže dotovať

Je to prielom v európskej energetike, ktorý má pre nás zásadný význam. Európska rada sa pod vedením španielskeho predsedníctva dohodla na zásadnej reforme európskeho trhu s elektrinou. Tá má otvoriť cestu k tomu, aby sa v Európe dali v budúcnosti vôbec stavať nové elektrárne a aby neustále nehrozilo, že v niektorom momente nebude dosť elektriny. Práve táto neistota dohnala vlani na prelome leta a jesene Európu do tvrdej energetickej krízy.

Archívna snímka českej jadrovej elektrárne v Temelíne. Foto: TASR/AP

Archívna snímka českej jadrovej elektrárne v Temelíne. Foto: TASR/AP

Odvtedy bolo jasné, že niečo sa musí stať. Dohoda prichádza teraz. Fanúšikov voľného obchodu a ekonomických liberálov nepoteší. Otvára cestu k ďalším štátnym dotáciám do energetiky. Lenže tá zregulovaná európska energetika, kde sa musí povinne vykupovať a masívne dotovať obnoviteľné zdroje, so žiadnym voľným trhom nemá už roky nič spoločné.

Naopak, viedla k tomu, že sa nikomu nevyplácalo stavať nové elektrárne – pre obrovskú neistotu, čo sa bude diať. Takže teraz prichádza istota. Reforma dáva štátom možnosť dotovať nielen obnoviteľné zdroje, ale aj jadro. Atóm de facto stavia do rovnakej kategórie zelených zdrojov. Štáty tak môžu dávať investorom atómových elektrární záruku, že sa im nové bloky oplatia. Budú im totiž schopné dať garantovanú cenu na roky dopredu. Ako je to dnes možné pri obnoviteľných zdrojoch.

Nemecko napriek dlhodobému odporu ustúpilo Francúzsku. Berlín však zároveň presadil svoj záujem, aby bolo možné rovnakým spôsobom dotovať aj záložné zdroje pre solárnu a veternú energiu vo chvíľach, keď nesvieti a nefúka. To znamená možnosť dotovať plynové elektrárne.

Takže tu máme kompletne dotovanú európsku energetiku. Inak to však dopadnúť nemohlo.

Prakticky to bude vyzerať tak, že vláda zaručí investorom do nových zdrojov cenu, za ktorú od nich prúd vykúpi. Bez ohľadu na trhovú cenu. Keď bude tá trhová vyššia, investor prerobí, keď bude, naopak, nižšia, je to pre neho výhodné, pretože na dotovanej dostáva viac. Hovorí sa tomu contract for difference.

Prakticky to napríklad znamená, že sa začne stavať nová atómová elektráreň s tým, že zaručená výkupná cena je 200 eur za MWh. Pokiaľ bude na trhu stáť prúd len 100 eur, štát tých ďalších sto eur dopláca. Keď bude, naopak, za 400 eur, investor prichádza o zisk z vysokých cien.

Týmto štýlom financujú svoje nové jadrové elektrárne Briti. Preto sú schopní ich stavať. Pre jednu z nich, Hinkley Point C, si možnosť dotovať presadili v roku 2014. Pred brexitom, keď ešte boli členmi Európskej únie. Brusel im túto podporu schválil. Pár týždňov po tom, čo vtedajšia česká vláda zrušila výberové konanie na dostavbu nových blokov v Temelíne. Pretože sa obávala, že pre pološtátnu ČEZ nebude schopná vyjednať to, čo sa podarilo Britom.

Európska energetická reforma tak výrazne zjednodušuje pozíciu súčasným vládam pred stavbou nových blokov. S povolenou podporou ich môžu stavať aj firmy so súkromnými investormi, pretože štát im zaručí cenu tak, aby bola investícia výhodná.

Reforma teraz mieri do Európskeho parlamentu, kde má práve vďaka silnej pozícii Francúzov šancu na úspech.

Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.