Búrlivé kádrovanie a stav našej demokracie. Alebo o čom vypovedá, že kedysi bol ministrom kultúry Válek a dnes je ňou Šimkovičová

V systéme parlamentnej demokracie, okrem mnohých sympatických práv, máme aj jedno perfídne – každý má právo znemožniť sa vo funkcii člena vlády. Píše Marek Maďarič.

2217oktober2018_NRSR_21563590 Martina Šimkovičová. Foto: Martin Baumann/TASR

Samozrejme, že to platí v tom prípade, ak dotyčný v správnom čase požíva dôveru väčšiny poslancov v parlamente. Lebo práve táto väčšina, na základe volieb, získala štvorročnú zodpovednosť vládnuť a tým pádom má aj neodňateľné právo schváliť za člena vlády kohokoľvek, o kom si myslí, že bude dobre napĺňať jej program. Také je to jednoduché. Voliči demokraticky delegujú moc politickým stranám a koalícia víťazných strán si vyberie členov kabinetu. A za ich prácu bude permanentne skladať účty. Napriek tomu sa po zverejnení nominácií novej koalície strhlo búrlivé kádrovanie a hlasné požiadavky nevymenovať konkrétnych ľudí. Lebo – neodborník, lebo – neprijateľné výroky, lebo – skorumpovaný, lebo – fašista atď.

Tieto petičné, opozičné a mediálne protesty proti viacerým nominantom novej vlády, dokonca aj oficiálne nepotvrdeným, ukázali dve veci.


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými  Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami