Prečo (ne)veriť vede? Jej odpovede nikdy nie sú finálne. Aj vedci robia chyby
V nedávnom období nátlaku na očkovanie proti covidu zverejnil český lekár Jan Vojáček tento instagramový príspevok: „Korporácie chcú zarobiť. Politici zostať pri koryte. Médiá získať pozornosť ľudí. A vedci získať slávu.“ Vlna nesúhlasu. Že výrobcovia vakcín, politici a médiá profitovali z rozkurovania pod kotlom, to by verejnosť ešte pochopila, ale vedci?
Lékař, operatér, chirurg, pacient, lobotomie, operace
Pacient pripravený na lobotomický zákrok v roku 1949 v Štokholme. Foto: Profimedia.sk
Na tie nám, prosím, nesiahajte; ku komu inému sa tiež upnúť vo svete, ktorý odmietol vieru v Boha ako niečo prekonané. Vedci však nie sú žiadnym magickým spôsobom vyňatí z ľudského chybovania, vrátane morálneho, a história medicíny je aj reťazcom prípadov, keď sa „veriť vede“ fatálne neoplatilo.
Mala to byť metóda bezpečná a efektívna: aspoň tak ju prezentoval portugalský neurológ António Egas Moniz, jej vynálezca. Spočívala v chirurgickom prerušení nervových spojov čelných mozgových lalokov, ktoré vraj umožnia obnovu deštruktívnych mentálnych vzorcov a ich návrat do normálu.