Fotky, ktoré návštevníci vernisáže uvidia, vznikali v priebehu leta. „Myšlienky prišli náhle. Rád snívam, meditujem, zrazu ma niečo osvieti, dostanem nápad a tvorím. V práci sa ale tvoriť nedá, tak si ten nápad aspoň napíšem, aby som nezabudol. Najviac tvorím v lete, pretože cez prázdniny mám voľno. A úplne najviac tvorím, keď som pod tlakom a tlačí ma čas, ako teraz v septembri, októbri, keď sa blížil termín výstavy, som dorobil veľa vecí,“ vraví Dušan Lupták, ktorému sa najlepšie tvorilo počas pandémie. „Bol som šťastný, keď bola pandémia. Ľudia nadávali, že nikam nemôžu chodiť, ale pre mňa to bola krása. Nemusel som chodiť do práce, cítil som sa ako na voľnej nohe a fotil som, tvoril som, kedy som chcel. Vtedy som mal najlepšie tvorivé obdobie. Už sa teším, o dva roky pôjdem do dôchodku a budem tvoriť,“ vysvetľuje Dušan, ktorý inšpiráciu čerpá z hudby, kníh, prírody a meditácií. Svoju techniku nazval fotomaľba – maľovanie objektívom. „Rád experimentujem, abstrahujem, komponujem a spontánne improvizujem. Môj štýl by sa dal nazvať abstraktný expresionizmus – fotografika a svetelné výtvarníctvo.“
„Mojou výstavou vzdávam hold nášmu najdôležitejšiemu a najdominantnejšiemu zmyslu – zraku, čiže oku. U väčšiny tvorov poskytuje až 80 % informácií dostávajúcich sa mozgu. Umožňuje nám vnímať svetlo, farby, tvary telies a priestor. Zrak je uprednostňovaný pred všetkými ostatnými zmyslami. Je to najvznešenejší akt zmyslového vnímania, omnoho úplnejší ako sluch, čuch, chuť alebo hmat. Ale aj zrak nás môže klamať,“ predstavuje Dušan Lupták svoju výstavu fotografií a dodáva, že objektívom potom môžeme reprodukovať, čo vidíme, alebo vytvárať (experimentovať) do výtvarnej formy. „Mať oči pre videnie a vidieť pre radosť,“ hovorí umelec, ktorému sa podarilo mať v priebehu polroka dve výstavy.
