Test novej suverenistickej politiky: Čo bude so slovenským občanom na sankčnom zozname EÚ?

Je po voľbách a téza o suverénnej zahraničnej politike Slovenska v rámci nášho členstva v EÚ a NATO sa môže napĺňať. Už v predvolebnej kampani bolo zo strany budúceho premiéra opakovane deklarované, že k princípom slovenskej suverénnej politiky bude patriť najmä rozhodnutie nepomáhať Ukrajine vojensky a nesúhlasiť so zrušením veta pre členské štáty EÚ pri hlasovaní o dôležitých otázkach. Po voľbách sa k tomu pridalo aj odmietnutie protiruských sankcií.

Pred odchodom na nedávny samit EÚ sa čerstvo vymenovaný premiér Robert Fico vyjadril v európskom výbore nášho parlamentu: „Nebudem hlasovať za žiadne sankcie proti Rusku, pokiaľ nebudú na stole analýzy dosahov na Slovensko. Ak majú byť také sankcie, ktoré nás budú poškodzovať, ako nás poškodzovala väčšina sankcií, tak ja nevidím žiadny dôvod podporovať hoci len odkazy.“ Na mysli mal odkazy na ďalšie možné sankcie alebo ich posilnenie.

To, že v realite to nemusí byť také jednoduché, sa ukázalo priamo na samite, respektíve v jeho oficiálnych, jednomyseľne schválených záveroch.

Píše sa v nich: „Európska únia a jej členské štáty budú Ukrajine v prvom rade naďalej poskytovať udržateľnú vojenskú podporu, najmä prostredníctvom Európskeho mierového nástroja a vojenskej pomocnej misie EÚ, ako aj dvojstrannej pomoci členských štátov.“

Isteže, ide len o všeobecný záväzok, z ktorého priamo nevyplýva, že aj samotné Slovensko bude pokračovať v dvojstrannej vojenskej pomoci Ukrajine, ako to bolo za vlád Matoviča a Hegera. No zároveň sme sa odsúhlasením takýchto záverov nepochybne stotožnili s ich duchom, ktorý je v rozpore s tým, čo sa momentálne deklaruje ako naša nová zahraničná politika. Ešte o niečo horšie to dopadlo s postojom premiéra k protiruským sankciám. Závery samitu totiž hovoria, že „v úzkej spolupráci s partnermi a spojencami je potrebné ďalej oslabovať schopnosť Ruska viesť útočnú vojnu, a to aj ďalším posilňovaním sankcií.“ Takáto formulácia sa už totiž dá považovať za odkaz na budúci balík sankcií.

Ale dobre, buďme realisti, neočakávajme, že premiér Fico sa hneď na úvod začne v Bruseli hádzať o zem. V dohľadnom čase však príde konkrétny návrh sankcií a potom sa ukáže miera našej suverénnosti.

O niečo jednoduchšie to bude mať naša nová zahraničná politika so zamýšľaným zrušením, či ďalším oklieštením práva veta, pretože s tým majú problém viaceré (najmä menšie) členské štáty EÚ. Slovensku tak nehrozí, že by v tejto veci pôsobilo ako jediný rebel.

Aj tak by však nezaškodilo, aby si hneď od začiatku naša suverénna zahraničná politika dávala konkrétne a splniteľné ciele. O jednom takom sa určite patrilo hovoriť už o veľa skôr a tiež by sa dal definovať ako záväzok. Týka sa síce len jedného občana Slovenskej republiky, no jeho prípad dokonale zrkadlí biedu našej súčasnej suverenity.

Ide o občana Jozefa Hambálka, ktorý bol 21. júla 2022 rozhodnutím Rady EÚ zaradený na zoznam fyzických a právnických osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia (tzv. sankčný zoznam). Z tohto rozhodnutia vyplynulo, že dotyčnému občanovi SR bol okamžite zmrazený jeho majetok, bol odpojený od svojich bankových účtov, komunikačných prostriedkov a dokonca aj energií.

Pre osvieženie pamäti si pripomeňme, že k jeho menu na onom zozname bolo uvedené nasledovné zdôvodnenie: „Jozef Hambálek je predsedom európskej vetvy nacionalistického motocyklového klubu Nightwolves MC so sídlom na Slovensku. Hambálek, ktorý môže byť napojený na ruského prezidenta Vladimíra Putina a ďalších zástupcov ruskej vlády, je verejne známy tým, že budoval európske ústredie Nightwolves MC na bývalej vojenskej základni na Slovensku, pričom použil vyradené vojenské vybavenie vrátane tankov. Jeho prebiehajúce aktivity zahŕňajúce údajne aj výcvik na aktívny boj na Ukrajine pre členov klubu Nightwolves, ktorý prebieha na jeho majetku, a aktívnu podporu proruskej propagandy v Európe, sa môžu považovať za bezpečnostnú hrozbu pre Ukrajinu a EÚ. Jozef Hambálek je preto fyzickou osobou, ktorá materiálne alebo finančne podporuje konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny.“

Už opakované použitie slov môže a údajne v texte spochybňuje silu sankčnej argumentácie. Mám osobne veľmi ďaleko k záľubám a predpokladám, že aj k svetonázoru dotyčného pána. No predstava, že tento fanúšik motoriek a starej vojenskej techniky a zjavný rusofil ohrozuje územnú celistvosť Ukrajiny, sa mi zdá komická. Navyše by sa dalo zlomyseľne dodať, že na základe podobne vágne formulovaných obvinení o proruskej propagande a napojení na Putina, by mohli byť na tento sankčný zoznam okamžite zaradení viacerí predstavitelia súčasnej vládnej koalície. To by bolo radosti, najmä od predstaviteľov bývalých vlád, ktorí považovali zaradenie nášho občana na sankčný zoznam za opodstatnené.

O to skôr by si mali reprezentanti našej novej suverénnej politiky uvedomiť to najvážnejšie na celej veci – bez priameho súhlasu našich štátnych orgánov, bez toho, aby bol dopredu náš občan o niečom upovedomený, bez možnosti hájiť sa, prípadne sa odvolať, bol zo dňa na deň zbavený svojich práv. Ak teda pán premiér a nový pán minister zahraničných vecí hodlajú robiť suverénnu zahraničnú politiku, a to na základe národnoštátnych záujmov, mohli by začať od záujmu jedného radového občana, ktorého v Bruseli zbavili jeho práv. To bude lakmusový papierik našej suverenity.

A dúfajme, že to nedopadne tak, ako s iným naším občanom, za ktorého smrť v Belgicku nenesie nikto zodpovednosť, ani hajlujúca letisková polícia.