Čím pôvodnejšie myšlienky, tým inovatívnejšie technológie potrebujeme, aby sme ich sprístupnili súčasnosti. To si myslí mediálny umelec Michael Bielický. V deväťdesiatych rokoch sa vydal po Mojžišových stopách s vybavením, ktoré je dnes súčasťou každého smartfónu, ale vtedy musel povolať na pomoc izraelskú armádu. Zatiaľ čo prechádzal v džípe Negevskou púšťou, návštevníci umeleckého festivalu v Linzi sledovali jeho cestu na obrazovke. Vtedy zázrak, dnes nič neobvyklé. Exodus, jeden z najmocnejších archetypov západnej kultúry, sa pre tohto „hybridného umelca“ pracujúceho na pomedzí analógových a digitálnych technológií stal životným projektom. Tematizuje prerod otroctva na slobodu aj premenu homo sapiens na homo digitalis.
So svojimi rodičmi ste v šesťdesiatom deviatom odišli z Československa do Nemecka. Mali ste vtedy pätnásť. Ako ste odchod prežívali? Zaujalo ma, že ste sa po gymnáziu rozhodli pre medicínu.
Najprv som sa musel naučiť po nemecky, dokončiť gymnázium, potom som skutočne šiel na medicínu, keď som mal dvadsať, možno dokonca dvadsaťjeden rokov. Môj otec bol profesor, dermatológ, ale aj muzikant, brat šiel tiež na medicínu, v otcových stopách na dermatológiu.
Získajte limitovaný bezplatný prístup k článkom vďaka vytvoreniu bezplatného účtu alebo sa prihláste a pokračujte v čítaní.
alebo
Neobmedzený prístup v rámci celého Štandardu. Možnosti predplatného
Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami
Cookies na našej webovej stránke používame len v dvoch prípadoch. V jednom prípade pre meranie návštevnosti v Google analytics a v druhom prípade pre prihlásenie užívateľa. Nakoľko sme zrušili inzercie, reklamy a merania tretích strán, nezbierame žiadne citlivé dáta o užívateľoch.
Preto potvrdením súhlasíte so základnými cookies na našom webe.
