Profesor ústavného práva Tomáš Ľalík reaguje na diskusiu o odvolávaní členov Súdnej rady a sťažnosť predsedu Súdnej rady Jána Mazáka na postup novej vlády, ktorá nominantov vlády odvolala.
Vláda vo štvrtok 2. novembra 2023 odvolala svojich troch nominantov v Súdnej rade a nahradila ich inými tromi osobami. Na druhý deň exčlenovia Súdnej rady, ktorí boli odvolaní, avizujú, že rozhodnutie vlády o ich odvolaní napadnú pred ústavným súdom ústavnou sťažnosťou, pretože sú názoru, že im vláda zasiahla do ich ústavného práva na výkon verejnej funkcie. Tému odvolávania členov Súdnej rady sledujem z profesionálneho hľadiska viac ako 10 rokov, a preto by som sa rád s čitateľmi podelil o svoje dojmy z tejto kauzy.
Súdna rada vznikla na základe ústavného zákona č. 90/2001 Z.z.. a má 4 kategórie členov: najväčšiu skupinu volia sudcovia (v súčasnosti 9), troch členov menuje prezident, troch vláda a troch členov volí parlament. Od začiatku svojej existencie právna úprava určovala, že členovia Súdnej rady môžu byť odvolaní pred skončením svojho 5-ročného funkčného obdobia. Do roku 2003 boli dôvody pre odvolanie prítomné v zákone o Súdnej rade a konkrétne išlo o pozbavenie alebo obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony, resp. ak člen rady nemohol vykonávať svoju funkciu dlhšie ako rok zo zdravotných dôvodov. Kým ústava umožňovala odvolanie, ale nestanovovala dôvody pre takýto postup, zákon o Súdnej rade predvídal vyššie uvedené objektívne dôvody. Tieto dôvody zákonodarca zákonom č. 426/2003 Z.z. zrušil. Teda ostala ústavná aj zákonná možnosť odvolať člena Súdnej rady, ale dôvody pre takýto postup absentovali.