Boh nemá krajinu. Kňaz zachránil vyše šesťtisíc ľudí, pokus o záchranu posledného mu vyčítali

Ešte predtým, ako sa Nemecko pustilo do „Bleskovej vojny, sa O'Flahertymu podarilo niečo ako „blesková kariéra“. Po štúdiu teológie vstúpil do diplomatických služieb Vatikánu a postupne pracoval v Egypte, Haiti, Dominikánskej Republike i Československu. Druhá svetová vojna ho zastihla vo Vatikáne ako pracovníka Svätého ofícia, teda dnešného Dikastéria pre náuku viery. Začiatok činnosti „írskeho Schindlera“ je spojený s koncom Mussoliniho režimu.

Keď Taliansko vyhlásilo vojnu Nemecku, v talianskych táboroch zostalo bez dozorcov približne päťdesiattisíc vojnových zajatcov (niektoré zdroje uvádzajú až 80-tisíc). Na úteku pred Nemcami hľadali mnohí útočisko v Ríme, uprostred ktorého sa nachádzal nezávislý Vatikánsky štát.

Veľmi rýchlo sa rozšírila „správa, že každý večer stojí na schodoch pred Bazilikou sv. Petra vysoký monsignor. O'Flaherty mal vyše meter deväťdesiat; bol športovo stavaný, bývalý boxer. K spojeneckým vojakom sa správa dostala rýchlo: je tu niekto, koho môžeme osloviť, pomôže nám, má v ruke modlitebnú knižku, a ak budeme mať šťastie a dostaneme sa na Námestie sv. Petra, vezmeme nás do úkrytu,“ hovorí nemecký novinár Arne Molfenter.

V roku 2014 vydal spolu s Rüdigerom Stremplom knihu o živote a diele Mons. Hugha O'Flahertyho Über die weiße Linie (Cez bielu čiaru), v ktorej tvrdia, že žiaden iný jednotlivec nezachránil počas vojny viac spojeneckých vojakov, ako otec O'Flaherty.