Pri druhej kategórii chcela strana Smer zaviesť štátnu bonifikáciu vo výške jedného percenta zo strany štátu a jedného percenta zo strany banky. Ide o existujúcich dlžníkov, ktorí pocítia, respektíve už majú za sebou markantnejšie zvýšenie mesačnej splátky. Podľa Fica sa to týka až 340-tisíc ľudí a pomôcť to všetko zafinancovať majú predovšetkým banky, ktorých zisky považuje za rekordné.
Hovoril o balíku vo výške zhruba 400 miliónov eur ročne. Tu niekde sa totiž počas jeho vlád pohybovala suma, ktorú museli banky odvádzať. "My si myslíme, že týchto 400 miliónov eur ročne treba okamžite použiť na štátnu bonifikáciu pri získaní nového hypotekárneho úveru alebo pri pomoci tým, ktorí už hypotekárny úver majú," doplnil Fico.
Bankový odvod nebol tak "skutočne" zrušený
Pred letnými prázdninami v roku 2020 podpísal rezort financií s bankármi Memorandum o porozumení. O zmenu vehementne bojoval vtedajší premiér Igor Matovič, ktorý hovoril o novej schéme bankového odvodu. Podobne ako aktuálny premiér, aj Matovič v ňom videl nanajvýš atraktívny zdroj príjmov. "Z peňazí vybraných na odvode sa vyberie miliarda eur a vloží sa do Rozvojového fondu Slovenska. Peniaze budú môcť byť použité na rôzne kľúčové štátne projekty," informovali vtedy tlačové agentúry.
Líder Obyčajných sa nechal počuť, že táto dohoda je "v súlade so zdravým rozumom" a že banky nepovažuje za nepriateľov. Komunikovaná suma, ktorou takto finančné domy ročne prispievali, sa však dosť líši od tej, o ktorej aktuálne hovorí Robert Fico. Vtedy sa komunikovalo, že banky ročne platia 150 miliónov eur, tieto prostriedky však boli zmrazené a nedali sa použiť na pomoc ekonomike.
"MF SR dohodlo so Slovenskou bankovou asociáciou (SBA) zásadnú zmenu systému a prístupu. Rozhodli sme sa namiesto bankového odvodu zaviesť úplne novú schému," uviedol Matovič. Na základe podpísanej dohody sa z peňazí, ktoré sa dávali na zmrazený účet, miliarda eur mala vložiť do takzvaného Rozvojového fondu Slovenska. Tieto prostriedky mali slúžiť v rôznych štátnych projektoch typu výstavba nemocníc, výstavba nájomných bytov alebo na iné potrebné investície.
"Banky si o týchto 150 miliónov eur zvýšia každoročne svoj základný kapitál," prisľúbil štát s tým, že ich následne vedia zhodnotiť. Finančné domy sa podpisom tohto dokumentu navyše zaviazali ročne investovať pol miliardy eur do úverov pre štátne projekty a v rovnakom intervale dať jednu miliardu eur do úverov pre ľudí a firmy. "Namiesto toho, že 150 miliónov eur odkladali na účet a peniaze v ekonomike nepracovali, použijeme 1,5 miliardy eur ročne na to, aby sa ľuďom dali prístupné úvery a rovnako aj firmám a štátu," vysvetlil Matovič.
Vtedajší prezident SBA Alexander Resch zhodnotil, že toto memorandum je dôkazom kvalitnej spolupráce. "Pôvodný bankový odvod sa transformuje do druhej podoby, v rámci ktorej sa nám uvoľnia zdroje a zvýšený kapitál budeme môcť využiť na to, aby sme poskytli väčšie objemy úverov, a celkovo sa tak dostane do ekonomiky až 1,5 miliardy eur," doplnil Resch.
Súčasťou dohody s bankami bolo aj to, že sa stiahnu všetky žaloby, ktoré banky podali voči štátu na ochranu svojich práv. V zmysle memoranda bola nakoniec od 1. júla 2020 zrušená povinnosť platiť bankový odvod.
Štátny príspevok pre mladých prezlečený za bonifikáciu
V rámci snahy pomáhať dlžníkom Smer pred voľbami konkretizoval aj ďalšie parametre. Určená mala byť aj maximálna výška hypotekárneho úveru pri bonifikácii, ktorú navrhovali na 100-tisíc eur, pričom žiadateľ by mal mať maximálne 35 rokov a maximálny príjem vo výške 1,3-násobku priemernej mzdy. Trvanie tejto regulácie avizovali na obdobie piatich rokov.
Podobná bonifikácia hypoték však fungovala na Slovensku od roku 1999, keď sa štát snažil pomôcť rozbehu hypotekárneho financovania, ktoré bolo pre vysoké úroky drvivej väčšine obyvateľstva nedostupné. "Bežné úroky hypoték v roku 1999 sa vtedy pohybovali okolo 13 až 14 percent a štátny príspevok ich znižoval na sedem až osem," vysvetľuje pre Štandard analytik spoločnosti OVB Slovensko Marián Búlik.
Poklesom sadzieb sa však hypotéky stávali čoraz dostupnejšie a bonifikácia klesala zo šiestich percentuálnych bodov v roku 1999 na nulu v roku 2005. Neskôr sa plošná podpora zmenila na podporu mladých ľudí do 35 rokov s príjmom do 1,3-násobku priemernej mzdy, pri ktorej štát dotoval zníženie úroku o 1,5 percentuálneho bodu (p.b.) a banky znižovali úrok o ďalší maximálne jeden p.b.
Plošné dotovanie alebo bonifikáciu hypoték vníma analytik ako neúmerne drahé riešenie, ktoré pomáha okrem malého počtu problematických prípadov aj drvivej väčšine, ktorá to vôbec nepotrebuje. Vzhľadom na obrovský deficit štátneho rozpočtu a eminentnú potrebu šetrenia si Slovensko podľa neho podobný krok vôbec nemôže dovoliť.
Na plošné dotovanie úrokov hypoték pritom nie je vôbec žiadny dôvod, keďže podľa detailných dát Národnej banky Slovenska bude mať reálne problémy so splácaním len jedno percento dlžníkov, ktorým nárast splátky zoberie z príjmu viac ako 20 percent. Aj pre týchto ľudí však majú banky nástroje na vyriešenie problematickej situácie.
Štandard sa tejto téme bližšie venoval aj v súvislosti s tlačovou konferenciou hnutia Sme rodina, ktorá nakoniec motivovala regulátora, čiže NBS spolu so zástupcami bánk k reakcii a prezentácii situácie na slovenskom hypotekárnom trhu. "Je logické, že časť ľudí, ktorí očakávajú, že štát sa o nich vždy postará, sa prikláňa k dotovaniu hypoték," uzatvára Búlik s tým, že dotyční sa nezamýšľajú nad dôsledkami, ktoré budú pre Slovensko – ak nezačne so zásadnými škrtmi výdavkov – zničujúce.
Rezort financií ukázal nový model
Na otázky Štandardu, ako budú konkrétne opatrenia vyzerať, tlačový odbor rezortu financií v utorok reagoval stručne. "O podrobnostiach je zatiaľ predčasné hovoriť," dodal. Prvým bodom stredajšieho rokovania bola takzvaná Informácia k návrhu postupu riešenia vysokých úrokových sadzieb pri hypotekárnych úveroch. Na portáli vlády visí, že materiál bol vzatý na vedomie. Na konkrétne informácie, ako bude pomoc vyzerať, si však ešte počkáme.
Aktuality.sk priniesli informáciu o schválení pomoci ľuďom pri zvýšených hypotékach. "Po stredajšom rokovaní však vláda nezverejnila opatrenia, ako má táto pomoc vyzerať," spresnil portál s tým, že štátny tajomník ministerstva financií po skončení zasadnutia pred novinárov so schválenými závermi nepredstúpil. Ministerka hospodárstva Denisa Saková a minister regionálneho rozvoja Richard Raši (Hlas) k pomoci okolo hypoték poznamenali, že ide len o interný materiál a viac sa o ňom nezmieňovali.
Jedno je už teraz isté. Bankári svoje stanovisko, ktoré prezentovali 19. októbra, nemenia. "K bonifikácii úverov sme sa vyjadrili spoločne s Národnou bankou Slovenska a rezortom financií. K čiastkovým vyjadreniam sa nebudeme vyjadrovať, nakoľko nedisponujeme žiadnymi konkrétnymi informáciami k plánovaným opatreniam," doplnila pre Štandard hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie Daniela Gilányi.
