Slovákom má razantne stúpnuť minimálna mzda. Pomôžu aj takzvané zľavové karty

Viskupič (SaS) sa nevyhol kritike strany Hlas-SD. Podľa neho oklamala a zaviedla voličov, keď pred voľbami tvrdila, že už pred tohtoročnými Vianocami dostanú penzisti trinásty dôchodok v sume priemernej penzie. Nakoniec pritom rezort práce oznámil, že sa tak stane až o rok. Mierne však poklesla aj jej priemerná výška, a to na 606 eur, pritom spočiatku bolo avizovaných zhruba 640 eur.

Vyplácanie 13. dôchodkov v tomto roku už prebieha. Tomáš (Hlas-SD) však informoval, že po piatkovom zasadaní je na stole aj dohoda, vďaka ktorej dôchodcovia ešte v tomto roku dostanú okrem vianočného bonusu aj jednorazový príspevok. Nechcel ešte prezradiť jeho výšku. Tú sa podľa neho ľudia dozvedia v najbližších dňoch. Pravdepodobne sa však suma nebude pohybovať vo výške, ktorú spomínal predseda Jednoty dôchodcov Slovenska Michal Kotian, a ktorá prevyšovala 300 eur.

Kameňom úrazu pre mnohých naďalej ostáva, že novinky sa dotkli aj rodičovských dôchodkov. Po novom by totiž mohli pracujúci podporiť svojich rodičov len prostredníctvom dvojpercentného odvodu z daní. Okrem kritiky od Viskupiča sa pre navrhované zmeny ozývajú aj ďalšie hlasy. Opatrenia sa pravdepodobne najviac dotknú mimovládok, občianskych združení či iných záujmových organizácií, pre ktoré išlo o významný zdroj príjmov. V tejto súvislosti zvolala poslankyňa parlamentu Lucia Plaváková (PS) na utorok mimoriadnu schôdzu ľudskoprávneho výboru.

Šéf rezortu pripustil, že časť seniorov dostane po zmenách v rodičovskom a trinástom dôchodku menej. Ako príklad uviedol viacdetných dôchodcov. Súčasné nastavenie rodičovského dôchodku, pri ktorom pracujúce deti môžu dať sociálne odvody vo výške 1,5 percenta zo svojej hrubej mzdy svojim rodičom na penzii, podľa Tomáša diskriminuje bezdetných penzistov.

"Súčasťou programového vyhlásenia vlády Roberta Fica (Smer-SD) bude okrem trinásteho dôchodku v priemernej sume penzie aj razantnejšie zvyšovanie minimálnej mzdy," potvrdil Tomáš. Prezradil, že vláda sa plánuje zaviazať k tomu, aby hrubá minimálna mzda na Slovensku predstavovala 60 percent z priemernej mzdy. V súčasnosti musia byť najnižšie hrubé zárobky aspoň 57 percent z priemernej mzdy za minulý rok.

Programové vyhlásenie vlády by malo obsahovať aj zavedenie zľavových kariet. Podľa ministra práce by tieto karty slúžili na uplatnenie zliav na tovary a služby pri starostlivosti o deti. Ministri sa zhodli aj na úprave životného minima a vyčlenení príspevku na bývanie zo systému pomoci v hmotnej núdzi.

Podpredseda parlamentného výboru v relácii uviedol, že ho v materiáli k programovému vyhláseniu, ktorý má k dispozícii, vydesil predovšetkým zámer zvyšovať dane. „Toto je veľmi zlá správa pre všetkých občanov," povedal. Dodal, že zvýšenie dane z nehnuteľností sa dotkne celej spoločnosti, keďže 90 percent Slovákov nehnuteľnosť vlastní. Rovnako opätovne upozornil na riziká zavedenia bankového odvodu, pričom spomenul ziskovosť bánk.

"Premietne sa do toho, že ľudia aj samotný štát budú platiť viac," doplnil. Približne 60 percent slovenského dlhu totiž podľa neho držia banky. Poukazuje na to, že ziskovosť bánk na Slovensku je nižšia ako v Českej republike a celej Európe. "Zisk na jednu banku pôsobiacu na Slovensku dosahuje asi 40 miliónov eur," povedal Viskupič s tým, že to za neprimeraný zisk nepovažuje. „Potrebujeme urobiť všetko pre zvýšenie konkurencie v bankovom sektore," dodal poslanec za SaS.

Šéf rezortu práce len zopakoval stanovisko súčasnej koalície, že na tučné zisky bánk upozorňovali už pred voľbami a svoje plány na tomto poli nebudú meniť.

(sita)