Nejde o rozdelenie RTVS

Pred viac než desiatimi rokmi, ako opozičný poslanec, som nesúhlasil so zlúčením Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu do takzvaného telerozhlasu – RTVS. Dnes, naopak, som proti rozdeleniu RTVS na Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas.

To by asi mohlo byť dôkazom mojej názorovej nestálosti alebo apriórneho negativizmu. Ibaže aj v prípade, keď Radičovej vláda spájala, aj dnes, keď sa Ficova vláda hotuje rozpájať, som bol proti tomu istému – proti účelovej zmene. Pretože spájanie či rozdelenie, vtedy aj teraz, sleduje v prvom rade cieľ výmeny riaditeľa a členov kontrolných orgánov verejnoprávnych médií. Také je to jednoduché a toľko zbytočnej energie sa na to opäť vyplytvá.

Osviežme si však pamäť, ako to bolo v roku 2011, keď sa náhle zrodil nápad zlúčiť STV a SRo a chválenkársky sa to nazvalo reformou. Bolo to rozhodnutie, ktorému nepredchádzala žiadna diskusia, nepredložili sa žiadne podporné analýzy či audity. Iba týždeň trvala príprava zákona a verejnosť dostala dva dni na jeho pripomienkovanie. No aj za taký krátky čas ministerstvo kultúry obdržalo takmer 700 pripomienok. A čerešničkou na torte tohto skráteného „reformného“ konania bolo oprávnenie ministra kultúry Krajcera v prechodnom období priamo riadiť verejnoprávne médiá.

Vtedajší „spájači“ sa odvolávali na zlý ekonomický stav Slovenskej televízie a vyčíslili, že zlúčenie má priniesť úsporu „až“ vo výške 1,6 milióna eur. (Experti si azda pamätajú, že z toho 1,1 milióna tvorilo zrušenie vysielania na krátkych vlnách v SRo.) Podobné argumenty používajú aj dnešní „rozpájači“ Predseda SNS Andrej Danko to v debate na pôde RTVS oznámil moderátorke sebe vlastným štýlom: „Pozrite sa, v akých priestoroch ste. Veď vám to tu o chvíľu padne na hlavu. Pozrite sa, aké máte toalety, aký bordel je v celej RTVS.“ A na vysvetlenie dodal: „Liekom je rozdelenie, lebo sa musí niečo zmeniť.“

Pochopiteľne, veď už sme uviedli, čo sa musí v prvom rade zmeniť.

No ironickí a príkri nemusíme byť len na Danka.