Niekoľko faktov, ktoré v auguste na stretnutí bankárov, regulátora a novinárov zazneli, ukázalo, kto pomoc skutočne potreboval. Aktuálne nastavenie ju však poskytne širšiemu spektru. Dá sa vlastne hovoriť o plošnej pomoci, ktorá bola odbornou verejnosťou od začiatku označovaná ako nepotrebná. „Nárast splátok sa do konca roka 2025 dotkne každej druhej hypotéky. Ide približne o 350-tisíc hypoték,“ komunikujú bankári.
Objemovo ide o niečo menej ako polovicu hypotekárneho portfólia. „Podiel nesplácaných hypoték je na najnižšej úrovni (1,1 percenta) za celé takmer 20-ročné obdobie, odkedy sú tieto údaje Národnej banky Slovenska k dispozícii,“ dodáva Slovenská banková asociácia. Riziko neschopnosti splácania úverov na bývanie je preto podľa odborníkov nízke. Týka sa len jedného percenta spomínaných refixovaných úverov, čiže ide približne o 3 500 hypoték.
Odborníci tiež vysvetlili, že nepracovali s hypotézami, ale čerpali z reálnych údajov centrálnej banky, z ktorých vyplýva, že ohrození nie sú všetci. Mierny problém môže zaznamenať mladá rodina napríklad z oblasti Bratislavského kraja, ktorej zostatok hypotéky určite prevyšuje ten priemerný. Práve pri zostatku, pohybujúcom sa niekde okolo 200-tisíc eur, bude skok splátky totiž najrazantnejší. Pôjde o niekoľko stovák eur mesačne.
Asociácia však v pripravenej analýze vychádzala z údajov regulátora, podľa ktorého sa v prípade polovice refixovaných hypoték zostatková splatnosť pohybuje medzi 18 až 23 rokov, zostatková hodnota istiny je v rozmedzí 35- až 50-tisíc eur a úroková sadzba týchto hypoték je od 0,8 do 1,3 percenta. Znamená to, že väčšina dlžníkov si na bonus siahne, pritom určite nejde o nejaké ohrozené skupiny. A naopak, spomínané mladé rodiny, ktorých úvery sú dvojnásobkom Ficovou vládou stanoveného maxima pre uplatnenie daňového bonusu, pomoc pocítia najmenej.
Štát by toto dotovanie v tomto roku stálo zhruba 15 miliónov eur. „To sú financie, ktoré by sa nepochybne dali lepšie využiť v prospech všetkých obyvateľov Slovenska,“ hovorí analytik spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Pokiaľ by tento model ostal v platnosti, v roku 2024 by išlo o štvornásobok, teda o 60 miliónov eur. No a kým podľa údajov NBS v tomto roku skončí fixácia 67-tisíc hypotékam, v tom nasledujúcom sa refixácia dotkne až 151-tisíc úverov. Nárast splátky pritom nepresiahne sto eur pri dvoch tretinách hypoték. Nárast nad 300 eur pocíti len zhruba 12-tisíc hypoték.
Plánovaná podpora nie je dobrý nápad
Búlik sa už pre Štandard v súvislosti s plošnou dotáciou vyjadril koncom augusta. Podľa neho ide o zlý nápad. Bude stáť veľa peňazí, a to na riešenie problému, ktorý pri hypotékach podľa neho reálne neexistuje. „Navyše, toto opatrenie je neférové voči väčšine obyvateľstva Slovenska bez hypotéky, keďže dotácia sa bude platiť aj z ich daní,“ povedal Búlik.
A ak by vládne strany pristúpili na sľub bonifikovať úrokové sadzby, išlo by podľa experta o výrazne horší variant. V júni od vtedajšej opozície zaznel návrh, aby štát preplácal až dva percentuálne body z úrokovej sadzby a banky ďalší jeden bod.
Pracovný vládny návrh už údajne s bankovou bonifikáciou pri úveroch neráta. Štátny rozpočet však avizované doplácanie s najväčšou pravdepodobnosťou pocíti. To podľa analytika znamená, že človek s hypotékou by v praxi túto pôžičku nesplácal s úrokovou sadzbou 4,5 percenta, ale len 2,5 percenta. „Toto opatrenie by bolo extrémne drahé,“ uzavrel Búlik.
