Tému vyšších úrokových sadzieb, ktoré budú mať vplyv na výšku splátok hypotekárnych dlžníkov po zmene fixácie, vytiahli v súvislosti s vlastnými predvolebnými kampaňami niektoré z politických subjektov. Takto to vidí aj súčasný minister financií Michal Horváth, ktorý otvoril stredajšie stretnutie bankárov, regulátora a novinárov, s cieľom priniesť odpovede, ale najmä relevantné údaje o rizikách priamo od bánk. "Niektoré veci na Slovensku k počudovaniu fungujú a toto je jedna z nich," pokračoval šéf rezortu, aby vysvetlil, že pravidlá na poskytovanie úverov sú u nás nastavené tak, aby ich dlžníci jednoducho splácať vedeli. Inak povedané, hocikto hypotéku nedostane.
Spolu s prezidentom Slovenskej asociácie bánk (SBA) Petrom Krutilom a členom Bankovej rady Národnej banky Slovenska (NBS) a výkonným riaditeľom úseku dohľadu a finančnej stability Vladimírom Dvořáčkom odpovedali na otázku, ako nárast splátok zvládnu domácnosti. Zástupca regulátora sa zhodol so samotným ministrom, že končiace fixácie nie sú problémom, a preto nevidia žiadny dôvod na plošné opatrenia. Malo by sa pomôcť iba tým, ktorí to budú potrebovať, avšak je viacero možností, ktoré banky klientom poskytujú, aby v prípade problémov neskončili bez domova.
Riziko neschopnosti splácania úverov na bývanie je podľa odborníkov nízke. „Týka sa len jedného percenta všetkých refixovaných hypoték, čo predstavuje zhruba 3500 z celkového počtu 685-tisíc
hypoték,“ komunikujú bankári. Slovenské domácnosti sa teda nemajú obávať. Štatisticky má 300-tisíc domácností poskytnutých 350-tisíc hypoték, ktorých sa zmeny dotknú v rokoch 2023 až 2025. Objemovo ide o niečo menej ako polovicu hypotekárneho portfólia. „Podiel nesplácaných hypoték je na najnižšej úrovni (1,1 percenta) za celé takmer 20-ročné obdobie, odkedy sú tieto údaje Národnej banky Slovenska k dispozícii,“ dodáva SBA.