Opäť sa tak stalo niečo, čo sa podľa istej časti progresívnej spoločnosti nedeje. „Nikto tu rodovo neutrálny jazyk nepretláča”, strkajú niektorí hlavu do piesku. A to napriek tomu, že rádoby bezpohlavné výrazivo je dávno zdokumentované v textoch slovenských LGBT aktivistov a akademikov.
Keď ho teraz bývalá aktivistka Števulová použila v najvyššom zákonodarnom zbore, vytiahnu si istí ľudia hlavu z piesku? Nevieme. Možno bude potrebné, aby sa aj ďalšie progresívne poslanectvá osmelili. „Poslankyne a poslanci, kolegovia a kolegyne”, začínajú v súčasnosti svoje vystúpenia mnohí členovia PS. V parlamente ide o bežne zaužívaný spôsob, pánov poslancov a panie poslankyne tu oslovujú mnohí už oddávna. Tu problém nie je.
Podľa progresivistov toto ale nie je dostatočne genderovo uvedomelý jazyk. Ten nastupuje až vtedy, keď sa začnete zaujímať o nebinárne poslanectvá, ktoré sa necítia ako ženy ani muži. Regresívci by mohli namietať, že sa v poslaneckom zbore žiadne nebinárne osoby nenachádzajú. Lucia Plaváková však v rozhovore pre český rozhlas uviedla, že do parlamentu sa dostali aj „necisrodoví” poslanci.
Môžeme sa teda nádejať, že k bezpohlavnému jazyku sa odhodlajú aj ďalší ľudia z poslaneckého klubu Progresívne Slovensko. Osoby, ktoré sa momentálne identifikujú ako pštrosy (pštrostvo) si tak budú môcť vytiahnuť hlavy z piesku. Mali by tiež už teraz uvažovať, či od popierania neprejsť rovno k akceptácii. „Keď nechceme, aby nebinárni ľudia zomierali preto, že spoločnosť vymazáva ich existenciu, musíme predsa napredovať aj v jazyku”, treba hovoriť.
