Nerobte s progresívcami kompromisy. Dáte im prst a prídete o svoju krajinu, vraví holandská publicistka Eva Vlaardingerbroeková

Existuje ale nádej. Je pravda, že Holandsko je extrémne liberálne, ale vidiek a väčšina ľudí, ktorých poznám a politike sa veľmi nevenujú, sú oveľa konzervatívnejší, než si myslia. Neuvedomujú si však, že sú konzervatívni a nevolia konzervatívcov, pretože konzervativizmus je vnímaný ako spoločenská stigma. Pokiaľ sa ich však spýtate na témy, o ktorých ja rada hovorím, tak s vami súhlasia. Povedia, že nesúhlasia s otvorenými hranicami a súčasné LGBTQI hnutie nepovažujú za normálne. Netransformujú však tieto postoje do politických rozhodnutí.

Máte problém s informačnými kanálmi?

V Holandsku obzvlášť. Hovorím to často Američanom, ktorí sa sťažujú na šialenosť tamojšej ľavice. Je to pravda, ale aspoň majú konzervatívnych zastupiteľov a médiá. Tie pre niekoho možno nie sú dostatočne napravo, ale aspoň slovo konzervatívec nie je nadávka. My nemáme nič, celý mediálny priestor je kompletne naľavo.

Spomínali ste imigráciu a meniacu sa demografiu. Navštívil som pred pár mesiacmi Holandsko a mal som pocit, že vaša krajina zvláda demografickú zmenu lepšie ako Veľká Británia alebo Francúzsko. Vaša úroveň kriminality je tiež nižšia.

Súhlasím, ale obávam sa, že je to otázka času. Zrejme to súvisí s tým, že sme malá krajina. Sme tiež viac umiernení ako napríklad Francúzi, nesťažujeme sa tak často, protestujeme menej, nemáme takého revolučného ducha. Keď sa však pozriete na čísla, nie sme tak pozadu, aby to u nás o chvíľku vyzeralo ako vo francúzskych mestách.

V Holandsku sa začínajú parlamentné voľby. Pre človeka zvonku vyzerá váš parlament so 16 stranami ako mozaika. Je vôbec možné v takejto situácii vytvoriť pravicovo-konzervatívnu koalíciu?  

Pravicovo-konzervatívne strany sú vždy zo svojej podstaty vylučované z formovania vládnych koalícií, čo považujem za škodlivé pre demokraciu. Máme ilúziu voľby, situáciu s množstvom strán, ktoré sa tvária, že sú trošku odlišné. Po vylúčení pravice ostatní spravia kompromisy na veciach, ktoré ich rozdeľujú a výsledkom je akási machuľa neoliberálno-progresívno-globalistického programu.

V Holandsku boli donedávna veľkou témou protesty farmárov proti návrhu vlády znížiť počet chovných zvierat na polovicu. Ako ich obhajkyňa ste sa stali známou aj v USA a Británii. V Holandsku tvorí 50-tisíc farmárov len asi i 0,3 percenta holandského obyvateľstva. Ako je možné, že dokázali vytvoriť politickú stranu BBB, ktorá v marci vyhrala voľby do samospráv?

Sú extrémne efektívni v tom, čo robia. Aj keď tvoria len malú časť populácie, vlastnia asi polovicu pozemkov. Väčšinu územia Holandska totiž tvorí poľnohospodárska pôda. Navyše sme po USA druhý najväčší vývozca poľnohospodárskych produktov na svete a najväčší vývozca mäsa v EÚ. V neposlednom rade, ak by sme sa zbavili farmárov, viedlo by to k nárastu cien jedla.

Viem, že niektorí ľudia dnes ako alternatívy navrhujú laboratórne pestované mäso, falošné tofu a podobné veci. My, ktorí však chceme jesť výživné živočíšne výrobky, budeme musieť siahnuť hlboko do peňaženky.

Bežným omylom za hranicami bolo považovať tento konflikt za dôsledok snahy vlády znížiť emisie oxidu uhličitého. V tomto prípade však šlo o dusík.

Bežne sa klimatická agenda zameriava na znižovanie oxidu uhličitého. Ten však holandskí farmári až tak veľmi neprodukujú, takže sa pri nich rieši dusík.

Nie sú však vysoké emisie dusíka v Holandsku skutočným problémom? Podľa odborníkov napríklad prílišná koncentrácia dusíka ohrozuje biodiverzitu.

Nesúhlasím. Modely, podľa ktorých počítali ukladanie oxidov dusíka, sú chybné. Pokiaľ by naozaj šlo o problém a ukladanie dusíka by ničilo pôdu a životné prostredie, nebolo by to v záujme farmárov. Ide predsa o ich pôdu. Obávali by sa znehodnotenia svojho živobytia, ale neobávajú sa. Prečo? Pretože je to činnosť, ktorú ich rodiny robili storočia, zdokonalili ju a vedia čo robia. Ide jednoducho o zámienku, umelo vytvorenú krízu, ktorej cieľom je zabrať ich pôdu.

V Holandsku sa začínajú parlamentné voľby. Očakávate nejaké prekvapenia?

Modlím sa za prekvapenia. Dúfam aspoň, že premiérom sa nestane Frans Timmermans, klimatický pápež Európskej komisie, ktorý vedie zeleno-socialistickú alianciu. Ak by sa postavil do čela vlády, skončili sme. Otázkou je tiež, čo spraví farmárska strana, ak by dosiahli dobrý výsledok. Pôjdu s pravicou, s ľavicou? Ak dajú dohromady koalíciu s centristickými a ľavicovými stranami, tak pôjdeme z blata do kaluže. Obávam sa, že je to veľmi pravdepodobné.

Aká je vaša rada pre krajiny strednej Európy, ktoré sú stále konzervatívne v otázkach rodiny či vplyvu masovej imigrácie?

Ľuďom, ktorí to chcú zmeniť, nedajte ani prst, inak vám zoberú celú ruku. Buďte neochvejní v obrane svojej ústavy, viery a hodnôt. Nerobte kompromisy s progresívcami. Nemyslite si, že máte byť „rozumní“ a „ísť s dobou“, pretože to bude koniec vašej krajiny. Aj preto som znepokojená výsledkom volieb v Poľsku, kde urobili monumentálnu chybu.

Slovensko je menšie ako Poľsko, ale tiež sa u nás nedávno konali voľby a tie sa neskončili pre progresívcov dobre.

Chvalabohu. Ak dôjde k najhoršiemu, požiadam vo vašej krajine o azyl.  

Eva Vlaardingerbroeková (27)

je holandská konzervatívna publicistka a aktivistka. Narodila sa v Hilversume, s vyznamenaním absolvovala Filozofiu práva na Univerzite v Leidene. V roku 2016 vstúpila do vtedy národno-konzervatívnej strany Fórum pre demokraciu. Po radikalizácii zoskupenia a sporoch s vedením však stranu v roku 2020 opustila. Viackrát vystupovala v amerických a britských konzervatívnych médiách ako Fox News, GB News či Spectator. V apríli 2023 konvertovala na katolícku vieru.