Výzvy západného sveta. Musíme sa naučiť nanovo pracovať so stratami

Z hľadiska sociológa žijeme v najlepšom z možných svetov. Kríza stíha krízu. To platí aj pre Nemecko. Mňa v poslednom čase zaujalo, že heslo „Zvládneme to“ sa premenilo na „Asi to nezvládneme“. Hovorí sa o deindustrializácii, o náraste obľúbenosti AfD, teraz, vo vyostrenej podobe, aj o hrozbe moslimského radikalizmu. Premietajú sa tieto bezprostredné krízy aj do vašich úvah?

Chce sa mi povedať: Nič nové pod slnkom. Sociológia vznikla ako monitoring kríz, od čias Émila Durkheima je spätá s otrasmi. Z tohto hľadiska možno povedať, že sociológia profituje z kríz. Čo vnímam veľmi zreteľne aj ja: záujem o sociologické analýzy je obrovský. Ale predsa len chcem zdôrazniť, že ja sa zaoberám makrosociológiou. Snažím sa prispieť k sociálnej teórii, zaoberám sa dlhodobými procesmi. Aktuálne javy, ktoré ste spomenuli, samozrejme reflektujem, ale nie som sociológ, ktorý by skúmal aktuálne udalosti. Zdá sa mi, že keď sa zameriame na každodennosť, vidíme iba špičku ľadovca. Potrebujeme mať obe oči: tie, ktoré vidia väčšie celky a tie, ktoré sa zameriavajú na dnešok. Ja mám tie prvé oči. Ešte by som možno spomenul, že ma nikdy nezaujímalo len Nemecko. Ani som sa nikdy nezaoberal predovšetkým Nemeckom. Mnoho malých každodenných kríz súvisí s veľkou premenou modernity, so stratou orientácie v západných spoločnostiach alebo so stratou dôvery v pokrok. A je jedno či žijete v Nemecku, alebo inde.