Väčšina správ, ktoré sa nejako týkajú životného prostredia, je dobrá. Napríklad úmrtí zavinených extrémnymi prírodnými javmi je dnes preukázateľne výrazne menej ako povedzme pred štyridsiatimi rokmi. Prirodzene, že medzi ľuďmi, ktorých plat závisí od vytvárania mýtu o blížiacej sa katastrofe, vzniká panika, hovorí spisovateľ a umiernený ekoaktivista Michael Shellenberger. Hovorili sme s ním v Londýne na prvej konferencii Asociácie pre zodpovedné občianstvo (ARC), ktorú zakladá slávny kanadský psychológ Jordan Peterson s niekoľkými ďalšími nonkonformistami našej doby.
V novinách čítame správy, na základe ktorých by sa človek bál. Najnovšie o výpočtoch z Imperial College v Londýne, že ľudstvo má ešte menej času na odvrátenie katastrofy, než sa doteraz myslelo. Vraj ak sa nič nezmení, množstvo skleníkových plynov, po ktorých sa atmosféra oteplí o viac ako 1,5 stupňa Celzia, vyčerpáme už za šesť rokov. Doteraz si mysleli, že až za desať.
Už v roku 1989 sme mali tiež len desať rokov času. A v roku 2019 – dvanásť rokov. Pred rokom – desať. Teraz – šesť. Čo títo ľudia robia, nie je žiadna veda, je to len rétorika. A spirituálny diskurz o apokalypse. Pritom je ale pozoruhodné, že vo výročných správach Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu IPCC žiadne apokalyptické scenáre nenájdete.