Katastrofický scenár nie je realistický. Už v roku 1989 sme vraj mali len desať rokov času

Väčšina správ, ktoré sa nejako týkajú životného prostredia, je dobrá. Napríklad úmrtí zavinených extrémnymi prírodnými javmi je dnes preukázateľne výrazne menej ako povedzme pred štyridsiatimi rokmi. Prirodzene, že medzi ľuďmi, ktorých plat závisí od vytvárania mýtu o blížiacej sa katastrofe, vzniká panika, hovorí spisovateľ a umiernený ekoaktivista Michael Shellenberger. Hovorili sme s ním v Londýne na prvej konferencii Asociácie pre zodpovedné občianstvo (ARC), ktorú zakladá slávny kanadský psychológ Jordan Peterson s niekoľkými ďalšími nonkonformistami našej doby.

V novinách čítame správy, na základe ktorých by sa človek bál. Najnovšie o výpočtoch z Imperial College v Londýne, že ľudstvo má ešte menej času na odvrátenie katastrofy, než sa doteraz myslelo. Vraj ak sa nič nezmení, množstvo skleníkových plynov, po ktorých sa atmosféra oteplí o viac ako 1,5 stupňa Celzia, vyčerpáme už za šesť rokov. Doteraz si mysleli, že až za desať.

Už v roku 1989 sme mali tiež len desať rokov času. A v roku 2019 – dvanásť rokov. Pred rokom – desať. Teraz – šesť. Čo títo ľudia robia, nie je žiadna veda, je to len rétorika. A spirituálny diskurz o apokalypse. Pritom je ale pozoruhodné, že vo výročných správach Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu IPCC žiadne apokalyptické scenáre nenájdete. 

V skutočnosti posledných desať rokov emisie skleníkových plynov globálne nerastú. Napríklad Spojené štáty znížili za posledných asi pätnásť rokov svoje emisie o 22 percent a väčšina tohto zníženia sa podarila vďaka prechodu z uhlia na zemný plyn. Mnoho veľkých západných ekonomík už má svoj emisný vrchol dávno za sebou. Aj podľa Medzinárodnej energetickej agentúry je dosť možné, že práve týmto rokom počnúc, začnú globálne emisie klesať. To znamená, že žiadny katastrofický scenár už nie je realistický. 

Celosvetovo prechádzame od uhlia k zemnému plynu. To je dobrá správa, že plynu je na planéte toľko, že uhlie dlhodobo nebude potrebné. Väčšinou správy, ktoré sa nejako týkajú životného prostredia, sú dobré. Napríklad úmrtí zavinených extrémnymi prírodnými javmi je dnes preukázateľne menej, výrazne menej ako povedzme pred štyridsiatimi rokmi. Prirodzene, že medzi ľuďmi, ktorých plat závisí od vytvárania mýtu o blížiacej sa katastrofe, vzniká panika.

Ak je to tak, že správy o životnom prostredí sú väčšinou dobré, politika ani politické spravodajstvo si to nevšíma. Mainstreamové spravodajstvo dnes namiesto pojmu klimatické zmeny používa pojem klimatická kríza.

Už od konca 80. rokov klimatológovia používajú slovník, ktorý vytvára dojem, že stav planéty je horší, než v skutočnosti je. Za celú tú dobu, teda dlhšie ako tridsať rokov, ani raz nebol moment, kedy by aktivisti konštatovali, že veci sa vyvinuli lepšie, než ako predpovedali.

Čo hladiny oceánov? Tie predsa stúpajú…

Áno, podľa vedcov z IPCC predtým o pol centimetra ročne, v budúcnosti možno o jeden centimeter ročne. Aj to bolo veľmi pomalé tempo a je úplne v silách ľudstva sa takému rastu priebežne prispôsobovať. Rád uvádzam príklad Holandska. Tretina Holandska je pod hladinou mora, niekde až sedem metrov pod hladinou. Príklad Holanďanov nám napovedá, že adaptácia na prírodu nás nielen nezbedačuje, naopak sa tou adaptáciou rozvíjame a bohatneme.

Mnoho historikov verí, že to bol ten hlavný dôvod, prečo je sever planéty bohatší ako tropické pásmo: že ľudia tu museli vymýšľať technologické inovácie, aby boli pripravení na zimu. Krajná ľavica a vyznávači klimatického kultu žijú v predstave, že protivenstvo vás zbedačuje. V skutočnosti prekážky a protivenstvá robia ľudstvo silnejším, zatiaľ čo, keď je život ľahký, človek mäkne a stáva sa slabým.

A teploty? Existuje taký zaujímavý spor v metodike merania. Zatiaľ čo pozemné stanice ukazujú vyšší rast teplôt, skeptici poukazujú na jav známy ako mestské teplotné ostrovy a z toho vyvodzujú, že meranie teploty v zástavbe je nespoľahlivé. Lepšie vraj je satelitné meranie; a to nameralo len asi polovičný rast teploty v porovnaní s údajmi z pozemných staníc.

Tu by som trval na tom, že máme k dispozícii kvalitné údaje z mnohých meraní, v tom aj teploty oceánov, ktoré potvrdzujú, že priemerná teplota sveta rastie. Pravda, nejaký efekt tepelných ostrovov tu bol, ale vedci medzitým túto chybu v meraniach dokázali korigovať. S klíma-skeptikmi nesúhlasím, zachádzajú príliš ďaleko. Keď bojujete s monštrom, je dôležité sám sa nestať monštrom. V boji proti jednému kultu je dôležité nestať sa kultom sám pre seba. Jednoducho svet sa otepľuje, predovšetkým kvôli ľudskému vplyvu na životné prostredie.

Ako si môžete byť istý, že predovšetkým ľudský vplyv to má na svedomí?