V porovnaní s fosílnymi palivami sú minerály pre zelenú energetiku ekonomické batoľa

Lenže zároveň to znamená vznik nových geopolitických výziev. Je to pomerne nová a nepríliš prebádaná problematika, rýchlo sa však rozvíja. V júli 2023 pod hlavičkou International Renewable Energy Agency (IRENA) vyšiel rozsiahly report Geopolitics of the Energy Transition: Critical Materials. Poskytuje aktuálny geopolitický prehľad surovín spätých s obnoviteľnými zdrojmi energií.

Z desiatich kľúčových mineráloch je iba produkcia kobaltu koncentrovaná vo vyslovene nestabilnom štáte – Demokratickej republike Kongo. No aj taká Čína už ukázala, že rada svoje postavenie v produkcii niektorých surovín využije ako palicu pri riešení medzinárodných škriepok. Pri všetkých surovinách s výnimkou medi prevláda skupina najviac troch najväčších producentov.

Ako som však už pred časom upozorňoval v komentári, takáto dominancia zopár krajín nie je spôsobená danosťami Zeme, ale skôr ekonomickými okolnosťami. A tie sa menia. Väčší dopyt po surovinách stimuluje ich objavovanie a investície do ťažby, pričom podnikatelia kalkulujú aj s politickým rizikom.

Report IRENA poukazuje na to, že podiel na kapitáli určenom na objavovanie nových depozít minerálov v „západných štátoch“ (hlavne Austrália, Kanada, USA a Čile) za posledných desať rokov výrazne narástol oproti kapitálu, ktorý sa používa na hľadanie suroviny v iných častiach sveta. Zároveň vzrástol podiel malých ťažobných spoločností na tomto kapitále zo zhruba  tretiny na viac ako polovicu. Znamená to, že suroviny hľadá viac nových prospektorov a tí sa sústreďujú najmä na vyspelé štáty.

Fosílne palivá a minerály pre obnoviteľné zdroje energie (OZE) ovplyvňuje dosť odlišná dynamika aj ekonomika. Export ropy a plynu generuje ročne zhruba dva bilióny dolárov. Export surovín pre OZE zhruba 100 miliárd dolárov. V porovnaní s fosíliami je to ekonomické batoľa.

Hmotnosť vyťažených fosílnych palív ročne dosahuje okolo 15 miliárd ton, minerálov pre OZE 10 miliónov ton. To znamená logistiku a spracovateľskú infraštruktúru na úplne inej škále. Nižšia hmotnosť aj objem do istej miery vytvárajú aj praktickejšie možnosti na vytváranie zásob. No netreba zabúdať, že akékoľvek nakúpené zásoby znamenajú uviaznutý kapitál. Pri väčšine použitia týchto surovín je možná ich následná recyklácia. To znamená, že ich spotrebiteľ si postupne vytvára svoje vlastné zásoby, ktoré môže „ťažiť“ recykláciou.

Rozdielne je aj použitie. Fosílie sa ako palivá spaľujú priamo pri výrobe iných produktov. Minerály sú vstupnými surovinami na výrobu zariadení a až v ďalšom kroku z týchto zariadení vzniká energia, ktorá sa využíva v priemysle a domácnostiach. Z toho vyplýva aj iné správanie sa cien. Disrupcia na trhu fosílnych palív znamená okamžitú reakciu cien alebo dokonca nedostatok energie. Disrupcia trhu s minerálmi znamená narušenie produkcie (batérií, turbín, FVE panelov), ale nie okamžitú reakciu trhu s energiami.

Zelené zdroje energie prichádzajú so svetom novej a inej geopolitiky. Okrem surovín v ňom hrá úlohu, samozrejme, aj kapitál. Energetická tranzícia si ho bude vyžadovať obrovské množstvo. Bude preto možno vzácnejší ako lítium či kobalt.