Prečo si Fico obchádza Tarabu a čo sú príčiny trápenia v opozícii

Nová vláda má za sebou prvé týždne od menovania a získala v parlamente dôveru. Ministerky a ministri sa usadili v úradoch, viacerí už aj odprezentovali svoje plány. A prvý z členov vlády čelí odvolávaniu v parlamente. O tom, kto a prečo vytŕča, píše Marek Maďarič.

Z toho by vyplývalo, že aj opozícia už dáva o sebe vedieť a formuje sa. Prirodzene, každá z opozičných strán po svojom. Matovič nás už prvým, nechutným verbálnym útokom na predsedu parlamentu Pellegriniho uistil, že nepatrí do slušnej spoločnosti a jeho pôsobenie v politike bude opäť len deštrukčné.

Naproti tomu KDH nečakanou ochotou diskutovať s koalíciou o zmene volebného systému naznačilo možnosť zmysluplnejšieho opozičného pôsobenia.

V prípade Sasky sme svedkami opotrebovanosti a vnútorných rozporov. Jej ešte predseda Sulík oznámil, že už nechce byť predsedom a dodatočne si môžeme myslieť, že predvídal výsledok kontroly NKÚ – viac než 600-tisíc eur premrhaných na výstave EXPO, kam vozil aj svoju dcéru sťa odborníčku. To, samozrejme, akosi nejde dokopy s predstieraným imidžom strany bez káuz, podobne ako vyvoláva rozpaky to, že najvýraznejšou povolebnou persónou liberálnej Sasky je bývalý predseda KDH Hlina.

Najviac pozornosti by sme však mali venovať Progresívnemu Slovensku, pretože ide o najsilnejšiu opozičnú stranu a zároveň stále veľkú neznámu.