Filmový a skutočný Napoleon

O historickej postave a novom historickom veľkofilme Ridleyho Scotta píše Ján Čarnogurský.

V kinách sa hrá nový film o Napoleonovi od skúseného režiséra úspešných (aj historických) filmov Ridleyho Scotta. Film vyvolal pozornosť vďaka režisérovi aj filmovému hrdinovi. Napoleon je farbistou postavou európskych a svetových dejín a režisér sa musel rozhodnúť, na čom z jeho života postaví dôraz – na vojenskej genialite alebo na tragickom hrdinstve osobného života. Rozhodol sa pre to druhé.

Koniec koncov, na osobnom živote Napoleona sa dala lepšie zobraziť povaha vtedajšej spoločnosti ako na vojenských víťazstvách a prehrách. Film však pripomína aj obdobie vojen a súvisiacich dejov. Najskôr mi preto dovoľte poznámku o vojenských víťazstvách a prehrách.

Napoleonov vojenský vzostup ku hviezdam začal vyhnaním Angličanov z Toulonu v júli 1793. Tvorivým použitím „kráľa bojiska“, teda diel, vyhnal z dôležitej francúzskej pevnosti Angličanov. Potom nasledovali rôzne menej významné víťazstvá, ale hlavný konkurent Francúzska, Anglicko, čakal nedotknutý za kanálom.

Bočným úderom proti Anglicku mala byť výprava do Egypta v rokoch 1798 až 1799. Predlžovala sa a nakoniec vývoj vo Francúzsku bol pre Napoleona dôležitejší. Vojsko nechal v Egypte a vrátil sa do Paríža. Vedecký a kultúrny výsledok egyptskej anabázy sa ukázal dôležitejší ako vojenský. Sprevádzajúci vedci objavili Rosettskú dosku, ktorá umožnila dešifrovať egyptské hieroglyfy. Doska sa dnes nachádza v múzeu v Londýne. Vo filme sa mihne aj streľba z kanónov na pyramídy, ktorú vedci spochybňujú. Nuž, režisérom bol Angličan.

Medzitým streľbou z diel rozohnal demonštráciu rojalistov v Paríži v októbri 1794. Zahynulo v nej 1 400 civilných obyvateľov Paríža, ale revolučný režim sa zachránil.

Republikánsky revolučný režim zmenil až Napoleon – najskôr pučom pod názvom 18. brumaira (9. novembra) 1799 a v roku 1804 tým, keď zmenil formu vlády a nechal sa vyhlásiť a korunovať za cisára Francúzska. Známy detail, keď si nový vládca cisársku korunu nasadí na hlavu sám a neumožní to pápežovi, vo filme nechýba.

Nasleduje najväčšie Napoleonove vojenské víťazstvo v bitke troch cisárov (francúzskeho, rakúskeho a ruského cára) pri Slavkove 2. decembra 1805. Podpis bratislavského mieru už vo filme nie je a slovenský divák si môže povedať, že je to škoda. Ani návšteva Napoleona v Bratislave v roku 1809 vo filme nie je, na film bola príliš bezvýznamná, rovnako ako zničenie Devínskeho a Bratislavského hradu francúzskymi vojakmi.