Preskočiť na obsah
Spoločnosť

Najväčším kritikom Henryho Kissingera v slovenskom exile bol Eugen Löbl

Pred pár dňami odišiel na večnosť významný americký mysliteľ, diplomat a politik Henry Kissinger. Historička ÚPN Beáta Katrebová Blehová píše, ako jeho osobnosť a myslenie vnímal slovenský exil v čase komunizmu.

Zľava: Jozef Mikuš, Ľudovít Kandra, Eugen Löbl a Jozef Kirschbaum v roku 1974. Foto: súkromný archív autorky

Zľava: Jozef Mikuš, Ľudovít Kandra, Eugen Löbl a Jozef Kirschbaum v roku 1974. Foto: súkromný archív autorky

Publikované: 

Nedávne úmrtie významného amerického politika, diplomata a geopolitického stratéga Henryho Kissingera, nás núti zamyslieť sa nad zmyslom a podstatou jeho geopolitickej koncepcie.

Je známe, že Kissinger politikou uvoľňovania medzinárodného napätia medzi dvomi znepriatelenými blokmi – Západom na čele s USA a Východom, v ktorom vládol sovietsky komunizmus – začal písať novú kapitolu v dejinách „zamrznutého konfliktu“ studenej vojny. Vyvrcholením Kissingerovej politiky détente však nebolo len zblíženie USA s Čínou, symbolicky vyjadrené návštevou prezidenta USA Richarda Nixona v Pekingu vo februári 1972. V duchu zbližovania medzi Západom a Východom sa totiž od konca 60. rokov začal uskutočňovať aj iný dôležitý vývoj – Helsinský proces.

Helsinský proces bol súčasťou snáh sovietskeho vedenia po definitívnom uznaní povojnového statu quo v Európe. V tejto súvislosti sa Moskva usilovala o uznanie východného Nemecka ako samostatného štátu, zlepšenie hospodárskej spolupráce medzi Východom a Západom a v neposlednom rade aj o legalizovanie sovietskeho vplyvu v satelitných štátoch Východného bloku a sovietskych územných anexií získaných v dôsledku druhej svetovej vojny. Za jeho vyvrcholenie sa považuje podpísanie Záverečného aktu, ku ktorému došlo na Konferencii o bezpečnosti a spolupráci v Európe v Helsinkách 1. augusta 1975. Záverečný akt podpísalo 33 európskych štátov, vrátane socialistického Československa, USA a Kanady. Pridruženou časťou dohody boli záväzky o dodržiavaní ľudských práv ukotvených v takzvanom treťom koši, ktoré sovietske vedenie zjavne podcenilo. Takzvaný tretí kôš s ľudskoprávnou agendou podmienil nárast disidentského hnutia a vznik tzv. Helsinských výborov v štátoch sovietskeho bloku, ktoré dohliadali na agendu ľudských práv.

Svetový kongres Slovákov, založený po vpáde sovietskych vojsk do Československa a združujúci takmer všetkých Slovákov a ich organizácie v slobodnom svete, dokázal excelentne využiť Helsinský proces na zápas za oslobodenie Slovenska spod komunizmu. Na všetkých kontrolných konferenciách Helsinského procesu v Belehrade, Madride a napokon vo Viedni sa zúčastnila vysoko karátová delegácia z vedenia kongresu, ktorá aj v súčinnosti s americkou diplomaciou v precízne vypracovaných memorandách poukazovala na sústavné potláčanie základných práv občanov Slovenska represívnym aparátom komunistického režimu.

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.