Najväčším kritikom Henryho Kissingera v slovenskom exile bol Eugen Löbl
Pred pár dňami odišiel na večnosť významný americký mysliteľ, diplomat a politik Henry Kissinger. Historička ÚPN Beáta Katrebová Blehová píše, ako jeho osobnosť a myslenie vnímal slovenský exil v čase komunizmu.
Jozef Mikuš, Ľudovít Kandra, Eugen Löbl a Jozef Kirschbaum počas schôdze predsedníctva SKS v septembri 1974 (zľava doprava)
Zľava: Jozef Mikuš, Ľudovít Kandra, Eugen Löbl a Jozef Kirschbaum v roku 1974. Foto: súkromný archív autorky
Nedávne úmrtie významného amerického politika, diplomata a geopolitického stratéga Henryho Kissingera, nás núti zamyslieť sa nad zmyslom a podstatou jeho geopolitickej koncepcie.
Je známe, že Kissinger politikou uvoľňovania medzinárodného napätia medzi dvomi znepriatelenými blokmi – Západom na čele s USA a Východom, v ktorom vládol sovietsky komunizmus – začal písať novú kapitolu v dejinách „zamrznutého konfliktu“ studenej vojny. Vyvrcholením Kissingerovej politiky détente však nebolo len zblíženie USA s Čínou, symbolicky vyjadrené návštevou prezidenta USA Richarda Nixona v Pekingu vo februári 1972. V duchu zbližovania medzi Západom a Východom sa totiž od konca 60. rokov začal uskutočňovať aj iný dôležitý vývoj – Helsinský proces.