Mikuláš – svätec, ktorý v minulosti naozaj žil
Svätý Mikuláš bol biskupom v 4. storočí v Myre v Malej Ázii. Narodil sa do bohatej kresťanskej gréckej rodiny a ako biskup pomáhal najmä prenasledovaným kresťanom. Podľa legendy zachránil tri dcéry z chudobnej rodiny pred neistou budúcnosťou. Dcéram položil potajme v noci na okno domu, v ktorom bývali, mešce peňazí, aby mali dostatočné veno na vydaj. „Svätý Mikuláš bol človek, ktorý bol dnešnými slovami veľmi sociálne cítiaci. Na základe legendy, podľa ktorej venoval chudobným dievčatám peniaze na vydaj, sa začali aj ľudia v Európe navzájom obdarúvať,” tvrdí etnologička Katarína Nádaská.
Obchôdzky s Mikulášom, alebo Mikulášska koleda, to je tradícia, ktorá vychádza zo životopisu svätého Mikuláša a na našom území sa začala praktizovať v 17. storočí v šľachtickom prostredí. Úlohou Mikuláša bolo obdariť všetky deti. „V tomto období mala šľachta charitatívne spolky. Chudobné deti na Mikuláša od nich dostávali topánky, kabátiky, ale aj jedlo,” vysvetlila etnologička. Šľachtické deti, ktoré tieto veci nepotrebovali, obdarúvali sladkosťami a malými darčekmi.
Do vidieckeho prostredia sa obchôdzky s Mikulášom dostali na prelome 19. až 20. storočia. „Na výročných jarmokoch, ktoré sa konali napríklad na Ondreja, sa kupovali perníky alebo medovníky s podobizňou svätého Mikuláša. Bol to veľmi žiadaný artikel,” tvrdí Nádaská. Zámerom rodičov bolo potešiť svoje deti, ktoré počas roka darčeky nedostávali. „Darovali im napríklad perníky, ale aj jablká či oriešky. Robili to aj cez spomínané mikulášske obchôdzky,” dodala Nádaská.
Práve v tomto období pribudli pri obchôdzkach k Mikulášovi aj ďalšie dve postavy – čert a anjel. „Bývalo silne zakoreneným a krásnym zvykom, že chodili Mikuláš, čert, anjel po domoch, aby obdarili deti darčekmi. Mikuláš mal biskupskú čiapku na hlave a v ruke berlu, na sebe dlhú bielu košeľu, na tvári mal dlhú bradu a fúzy vyrobené z vaty, papiera – tak, aby ho nebolo poznať. Čert mal kožuch prevrátený naruby, opásaný bol reťazou, ktorou štrngal, na kožuchu mohol mať aj zvončeky, tvár mal zamazanú od uhlia. Anjel mal biely odev, krídla z papiera, tvár mal zamúčenú, aby ho nebolo poznať,“ hovorí Nádaská.
Po príchode do domu sa Mikuláš pýtal, či sa deti vedia modliť, prípadne či boli poslušné, a vyzval ich, aby mu zarecitovali básničku. Čert zase strašil najmä malé deti. Pre deti, ktoré neposlúchali, mal pripravené uhlie. Mikuláš mal na chrbte veľkú nošu, z nej vyberal drobné darčeky a obdaroval nimi deti. „Za Mikuláša bol zamaskovaný mladý slobodný mládenec, podobne ako aj za čerta,” dodala etnologička.
Zvyky a tradície sa líšili podľa regiónu. Mikuláš je však kresťanský sviatok, ktorý má v sebe silné sociálne posolstvo. Pre deti sú Ježiško a Vianoce naďalej synonymom obdarúvania. Dnešné ponímanie tohto sviatku sa už pomaly mení. Podľa Nádaskej sa aj na Slovensku premenoval Mikuláš na modernejšieho Santa Clausa. „Je to však vymyslená postavička, ktorú presadila skvelým marketingom známa spoločnosť,” dodala.