Mzdová diskriminácia ako slamený panák. Platia ženám menej za rovnakú prácu?

Na svete zrejme niet krajiny, kde by neboli rozdiely medzi príjmami mužov a žien. Naopak, zväčša sú dosť veľké. A hoci na tom Slovensko nie je na tom v globálnom meradle až tak zle, tento jav je prítomný aj u nás.

Celospoločenskú diskusiu k téme znovu rozprúdila nedávna správa Inštitútu pre výskum práce a rodiny, ktorý na základe slovenských údajov o príjmoch z databázy Eurostatu vyrátal, že muži zarábajú v priemere o bezmála 17 percent viac ako ženy. A štatistiky ukázali, že rozdiely sa v roku 2022 prehĺbili.

Problém je najvypuklejší na vrcholových pozíciách

Rezort práce v súvislosti s tým avizoval, že pripravuje návrh zákona o zlepšení rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi kótovaných spoločností. „V oblasti podnikania v súčasnosti predstavuje podiel žien 25 percent a mužov 75 percent,“ doplnil rezort.

Upozorňuje aj na nedostatok transparentnosti kvalifikačných a výberových konaní na manažérske posty, „čo značne bráni väčšej vyváženosti žien a mužov medzi riadiacimi pracovníkmi a negatívne ovplyvňuje kariéru kandidátov na pozície vo vrcholových orgánoch“.

Dodáva, že v súčasnosti neexistujú všeobecné požiadavky týkajúce sa výberu kandidátov a kandidátok na vymenovanie alebo voľbu do riadiacich pozícií. Spoločnosti zároveň neuverejňujú interné kvalifikačné kritériá na tieto pozície“.

Podobným smerom ukazujú aj údaje o rozložení miezd. Žien s vysokým príjmom nad 3-tisíc eur je na Slovensku omnoho menej ako mužov. Dokonca násobne, keď viac ako tri tisícky v hrubom zarába približne 6,74 percenta mužov, zatiaľ čo len 2,78 percenta žien.

V súvislosti s tým je preto vypracovaný akčný plán, ktorý cieli na zmierňovanie týchto rozdielov. Keď sa však celý problém rozloží na menšie diely, javí sa v odlišnom svetle.

Rozmeniť na drobné

Spomenuté štatistiky odzrkadľujú fakt, že príjmy žien sú v priemere nižšie. A že je menšia šanca natrafiť na ženu s vysokým príjmom ako na muža, pričom pri nižších príjmoch to platí naopak. Zároveň z toho plynie, že na vysokých manažérskych a riadiacich pozíciách, ktoré sú dobre platené, je podstatne viac mužov, ako žien.

Dá sa to však nazvať diskrimináciou?

Zuzana Turkovič z Inštitútu pre výskum práce a rodiny pre Štandard uviedla: „Samozrejme, nie každý rozdiel v odmeňovaní je neopodstatnený alebo nespravodlivý – nespravodlivé je však rozdielne odmeňovanie rovnakej práce, respektíve práce rovnakej hodnoty.“

„V tejto súvislosti k zlepšeniu stavu pomôže práve pripravovaná transpozícia európskej smernice, ktorou sa posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania,“ uviedol tlačový odbor rezortu práce.

To sa síce javí ako rozumný a šľachetný cieľ, no európske údaje i odborné výskumy naznačujú, že môže z veľkej časti ísť o umelo vytvoreného slameného panáka.

Sú ženy naozaj platené menej za rovnakú prácu?

Tento (pre niekoho možno kontroverzný) podnadpis odkazuje na starší článok prestížneho periodika Economist. Ten ešte v roku 2017 upozornil na skreslenia, ktoré sa spolu s informáciami o nerovnosti príjmov mužov a žien poľahky vezú.

Odkazoval sa pritom na údaje o takmer deviatich miliónoch zamestnancoch na celom svete, ktoré zozbierala spoločnosť Korn Ferry.

Podľa Economistu zarábali ženy v Británii v roku 2016 v priemere o takmer tridsať percent menej ako muži. No toto číslo sa zmenšilo na menej ako jedno percento, keď sa porovnávali platy žien a mužov, ktorí zastávali rovnakú funkciu u rovnakého zamestnávateľa. Vo väčšine európskych krajín bola situácia rovnaká a rozdiely podobne malé.

Economist to vtedy komentoval: „Tieto čísla neukazujú, že na trhu práce neexistuje diskriminácia na základe pohlavia. Naznačujú však, že hlavným problémom v súčasnosti nie je nerovnaká mzda za rovnakú prácu, ale čokoľvek, čo vedie ženy k tomu, že sú na nižších pozíciách v horšie platených organizáciách.“

Vystihol to Vladimír Palko. A bežne o tom hovoria aj úspešné viacnásobné matky

„Tou dominantnou príčinou je totiž to, že ženy majú deti,“ napísal Vladimír Palko vo svojom komentári k spomínanej správe Inštitútu pre výskum práce a rodiny. „Čím má žena viac detí, tým sa viac stará o rodinu, tým viac ju to spomaľuje v pracovnej kariére a tým má nižší plat,“ doplnil.

Upozornil pritom na to, že presná rovnosť príjmov žien i mužov je politicky ťažko dosiahnuteľná. A hoci ju podľa Palka možno znižovať šikovnou politikou vlády, nemožno ju úplne odstrániť, pretože má „prirodzené vysvetlenie“.

„Tá nerovnosť je totiž spôsobená slobodným rozhodnutím žien a mužov mať deti,“ konštatuje komentátor Štandardu.

V podobnom duchu sa vyjadrujú aj viaceré úspešné ženy a zároveň matky.

„Všetko v ekonomike začína dopytom. To isté platí o hodnotách. Keď budú ľudia po deťoch túžiť, nájdu si cestu bez ohľadu na cenu, ktorú zaplatia. Vo svojej knihe hovorím s veľmi chudobnými i veľmi bohatými rodinami s mnohými deťmi,“ uviedla v nedávno uverejnenom rozhovore americká ekonómka a matka ôsmich detí Catherine Pakaluková.

Pre ženy je potrebná flexibilita. Tá na Slovensku chýba

V súvislosti s deťmi však do rovnice prichádza aj ďalšia významná premenná. Je ňou flexibilita pracovných úväzkov. V podcaste českej ekonómky a redaktorky Echo24 Lenky Zlámalovej, ktorá hostila tri viacnásobné a kariérne úspešné ženy-matky, to bolo podčiarknuté niekoľkokrát.

Presne to vyzdvihla aj Pakaluková: „Práca a štúdium na čiastočný úväzok je to najdôležitejšie, čo rodičia malých detí od spoločnosti potrebujú.“

Americká ekonómka zároveň poukázala na to, že nie je zďaleka jedinou akademičkou, ktorá to tak vníma. V rozhovore doplnila, že aj čerstvá laurátka Nobelovej ceny za ekonómiu Claudia Goldinová v problematike rovnosti príjmov zdôrazňuje, aké zásadné sú skrátené úväzky.

Goldinová vo svojom výskume okrem iného ukázala, že rozdiely v príjmoch medzi mužmi a ženami, ktoré nemožno pripísať odlišnej produktivite, súvisia takmer výlučne s materstvom. Trh práce oceňuje pracovníkov s neprerušenou kariérou, typicky mužov.

Faktor flexibility potom nie je podstatný len preto, že matkám uľahčuje fungovanie a generuje príjem. Možnosť čiastočných pracovných úväzkov a flexibilného nastavovania pracovného času im umožňuje udržiavať pracovné návyky, kontakt s prácou a môže zľahčovať návrat do plného pracovného nasadenia.

O to podstatnejší je potom fakt, že Slovensko má v tomto smere jeden z najmenej flexibilných trhov práce, čo potvrdzujú viaceré, predpandemické aj popandemické štatistiky.