Daniel Lipšic: Vladimír Pčolinský bol môj blízky kolega, ani pre mňa to nebolo jednoduché

Vláda avizuje, že Úrad špeciálnej prokuratúry v dnešnej podobe skončí, napríklad prejde priamo pod Generálnu prokuratúru. Vy máte pripravenú nejakú formu sebaobrany?

Neviem, či by som to nazval sebaobranou. Ak bude nejaký návrh predložený, určite sa k nemu vyjadríme. V princípe zdržanlivo a vecne: Úrad špeciálnej prokuratúry v tomto dnešnom nastavení funguje 19 rokov. Doteraz to nikomu neprekážalo. Len čo v roku 2020 začali veci v dozore Špeciálnej prokuratúry zasahovať aj najvyššie miesta politiky, biznisu a justície, zrazu je tento úrad problém. Na to nech si každý urobí názor sám. 

Nebudem však komentovať politikov a ani návrhy, ktoré sme nemali možnosť si preštudovať.

Až po uzávierke tohto rozhovoru Daniel Lipšic v utorok večer vyhlásil, že sa vzdá funkcie špeciálneho prokurátora, ak vláda nezruší špeciálnu prokuratúru.

Dve najsilnejšie strany koalície tento krok dlhodobo avizovali, získali naň teda politický mandát. Vy si nepripúšťate, že váš prístup mohol viesť k tomu, že vo verejnosti sa stratila dôvera v Špeciálnu prokuratúru?

Posledný prieskum agentúry AKO hovorí o tom, že Špeciálna prokuratúra mala ešte o niečo vyššiu dôveryhodnosť ako Generálna prokuratúra a súdy.

Agentúra Focus, naopak, priniesla prieskum, podľa ktorého sa 57 percent ľudí domnieva, že Špeciálna prokuratúra pod vaším vedením slúži politickým záujmom.

Aká bola otázka toho prieskumu, ako bola zadaná? Bolo to na zákazku nejakej treťosektorovej inštitúcie... [Transparency International, pozn. red.] .

Pýtali sa ľudí, či súhlasia s tvrdením, že Špeciálna prokuratúra pod vedením Daniela Lipšica slúži politickým záujmom. 

Tie otázky, kladené v tom prieskume, boli sugestívne. Nie je to neutrálna otázka.

V každom prípade, 57 percent ľudí na ňu takto odpovedalo.

Ak by mali ľudia odpovedať na báze dôvera-nedôvera, je to neutrálna otázka. Ak je kladená sugestívnym spôsobom, nie je to korektné. Viac vám k tomu nepoviem, nemusíme sa točiť dookola.

Vy ste bývalý politický spolupútnik Igora Matoviča, ktorý v kampani priamo sľuboval, že pozatvára politikov Smeru „do basy“. Vy potom pôsobíte ako ten, kto napĺňa toto zadanie. Viaceré prípady vašej prokuratúry pritom majú znaky aktivizmu.

Napríklad aké?

Prokurátor Tomáš Honz stíhal Roberta Fica pre extrémizmus za jeho výroky o stíhaní Milana Mazureka, hoci ste pri obnovenom konaní vy sám zrušili...

Presne, ako hovoríte. Jedno z dvoch obvinení, ktoré som zrušil, bolo obvinenie Roberta Fica. O čom to svedčí? Trestné stíhania sme viedli vo vzťahu k predstaviteľom bývalej vlády z rokov 2016 až 2020 a rovnako aj 2020 až 2023. 

Ide skôr o to, že ste boli politicky angažovaný s Igorom Matovičom, pre ktorého bolo kľúčovou agendou zatváranie politikov Smeru. Vy ste sa krátko nato stali Špeciálnym prokurátorom a niektoré prípady sa zdali byť prehnané. Vrátane stíhania pre zverejnenie informácií o daňových konaniach vtedajšieho prezidenta Kisku a založenie organizovanej skupiny jeho politických oponentov, ktoré Generálna prokuratúra neskôr zrušila ako nedôvodné.

Podozrenie smerovalo k tomu, že bol vyrábaný kompromitujúci materiál na politických oponentov. Azda sa zhodneme na tom, že dôvodnosť trestného stíhania, najmä ak sa rozhoduje o väzbe, posudzujú súdy. V našom prípade je sťažnostný súd Najvyšší súd. Kauza Súmrak bola posudzovaná a Najvyšší súd konštatoval, že trestné stíhanie je vedené dôvodne. Aj pre trestný čin kvalifikovaný ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny.

Váš názor môže byť iný, názor Štandardu môže byť iný, neberiem vám ho. Ale názor Najvyššieho súdu bol takýto. Do väzby bol vzatý aj Robert Kaliňák. Bol z nej neskôr prepustený Najvyšším súdom, pretože prišiel k záveru, že nie sú dôvody kolúznej väzby. Ale prišiel k záveru, že základná podmienka väzby spočívajúca v dôvodnosti trestného stíhania zachovaná je. Na rozdiel od toho, čo povedal Krajský súd pri vyšetrovateľoch NAKA Jána Čurillu a spol.

V tom, že ich stíhanie nie je dôvodné?

Povedal to, alebo nepovedal?

Povedal, ale súd rozhodoval o väzbe, nie o vine.

Keď väzobný súd rozhoduje o väzbe, ako prvú podmienku skúma, či je vedené trestné stíhanie dôvodné. Nie je to rozhodnutie o vine, ale o tom, že trestné stíhanie nie je vyfabrikované.

Generálna prokuratúra to obvinenie Fica a Kaliňáka zrušila, keďže neboli splnené definície organizovanej zločineckej skupiny...

Organizovaná zločinecká skupina neexistuje v našom trestnom zákone. Je buď organizovaná skupina alebo zločinecká. To sú dve formy organizovanej kriminality.

Generálna prokuratúra konštatovala, že neboli splnené podmienky pre jej definíciu, hlavne nebola definovaná štruktúra zločineckej skupiny.

Napriek tomu, že Najvyšší súd povedal, že v zásade skutok napĺňa zákonné znaky zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. To, že Generálna prokuratúra mala iný názor ako Najvyšší súd, beriem na vedomie. Tak isto, ako aj vy v niektorých iných profilových kauzách. Ja vám len hovorím, ako rozhodol Najvyšší súd a ako právnik si myslím, že rozhodnutia Najvyššieho súdu je potrebné rešpektovať, či sa nám to páči alebo nie. Aj nám, kolegom či mne, sa niekedy stane, že nesúhlasíme s rozhodnutím Najvyššieho súdu, ale vždy ho rešpektujeme.

Viacerí odborníci z právneho prostredia mali pochybnosť o zmysle toho obvinenia...

Ktorí odborníci napríklad?

Napríklad dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. 

Určite je dôležité mať otvorenú myseľ a počúvať aj kritiku, ale malo by to byť od ľudí, ktorí majú aspoň minimálnu prax v stíhaní, obhajovaní alebo rozhodovaní o zločineckých skupinách. Ak ste v živote nevideli vyšetrovací spis, nestíhali alebo neobhajovali v kauzách zločineckých skupín, môžete sa síce slobodne vyjadrovať, ale to vyjadrenie nebude kvalifikované.

Foto: Matúš Zajac

Dekan Burda má pochybnosť v tom...

Nemám problém, aby sme urobili diskusiu, pokojne aj na pôde právnickej fakulty. Opýtam sa vás ešte ďalšiu vec. Viete, aká je aktuálna judikatúra pri rozhodovaní o zločineckých skupinách? Vy tu máte nejaký citát dekana Burdu, ale ak osoba nemá žiadnu skúsenosť so stíhaním zločineckých skupín alebo ich obhajobou, tak to je akoby niekto teoreticky rozhodoval, že je nejaký bajpas vykonaný správne alebo nie. Ale nebol by to skutočný kardiochirurg. 

Ten skutok sa mal týkať toho, že Robert Fico zneužil informácie z daňového konania, ktoré zverejnil...

...nemáte pravdu...

...a ktoré mal zverejniť ako člen organizovanej skupiny.

Týkal sa toho, ale nielen toho.

Dekan Burda pomenoval, že samotné zverejnenie týchto informácií by mohlo byť len prečinom, ale nie trestným činom, ale vďaka tomu, že do toho bola napasovaná zločinecká skupina, sa to dostalo na vyšší stupeň trestného činu. Má podozrenie, že došlo k účelovej manipulácii.

Nechcem sa k tomu vyjadrovať, urobme diskusiu aj s ním, nech študenti vedia, kto vie ako argumentovať k zločineckým skupinám, k špeciálnej prokuratúre, judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva a k spolupracujúcim obvinením. Nemám s tým problém, budem sa veľmi tešiť. 

Určite mu odkaz odovzdáme.

Ak to zorganizuje Štandard, budem veľmi rád. Ale pre mňa ako právnika je dôležité, čo povie Najvyšší súd, nie dekan akejkoľvek právnickej fakulty bez znalosti spisu. Mal ho preštudovaný? Prečo prokurátori či súdy rozhodujú nielen na základe toho, čo si prečítajú v skutku uznesenia, ale aj podľa spisu. 

Špeciálna prokuratúra vtedy žiadala parlament, aby vydal Roberta Fica na väzobné stíhanie. Neprešlo to len pre hlasy pár poslankýň. Vy si viete predstaviť, čo by to spôsobilo s politickou stabilitou, ak by sa líder opozície v časoch bezprecedentnej nedôvery vlády ocitol na celé mesiace vo väzbe v trestnom stíhaní, ktoré bolo neskôr zrušené ako nedôvodné?

Nás politické súvislosti nesmú zaujímať. Mali sme tu však takú dobu, kedy politické súvislosti rozhodovali o tom, či sa bude alebo nebude viesť trestné stíhanie. Bol by som rád, ak by sa taká doba už nikdy nevrátila. Pre nikoho z nás nie je relevantné meno obvineného, ani jeho spoločenské postavenie, moc, sila či vplyv médiách. Zaujíma nás iba to, aká je dôkazná situácia a či umožňuje vedenie trestného stíhania.

Ja som bol trestne stíhaný v kauze Privatbanka, ktoré bolo zastavené po troch rokoch. Viete, na základe čoho bolo trestné stíhanie vedené? (Lipšic bol žalovaný, že novinárom vyzradil informácie o bankových prevodoch Mariana Kočnera v Privatbanke, pozn. red.).

Na základe žaloby Mariana Kočnera...

Nie.

Súhlasím s tým, že to konanie bolo nezmyselné a účelové. 

Dôkazne to bolo o tom, že jedna novinárka povedala, že ona si myslí, že ja som musel o niečom vedieť. Ja som neútočil ani na prokurátorov a ani na vyšetrovateľov a ani na sudcov. Uplatňoval som si len svoje procesné právo, ktoré mi bolo, mimochodom, upierané. Keďže nielen ja mám podobnú skúsenosť, že nikdy nie je možné viesť alebo neviesť trestné stíhanie na základe nejakých politických preferencií. To je absolútne vylúčené.

Vy ste sa ešte v úvode pýtali na Vladimíra Pčolinského (v prvej časti rozhovoru, ktorú sme zverejnili minulý týždeň, pozn. red.). Naozaj to bol môj blízky kolega, na ministerstve vnútra a neskôr aj v politike. Pre mňa naozaj nebolo jednoduché to, že je stíhaný v dozore môjho kolegu. Ale spreneveril by som sa tomu, čomu najviac verím po celý svoj život, ak by sme nekonali bez ohľadu na vplyv a moc podozrivej osoby, ak by som sa tú vec snažil nejako ovplyvniť. Jediný, komu som zrušil obvinenie, je Robert Fico.

V prípade Pčolinského predsa nemôžete realizovať kontrolu nad podriadenými, keďže máte v prípade namietanú zaujatosť.

Sú rôzne možnosti vplyvu, tvrdého aj mäkkého, a to aj na prokuratúre. Nikdy to neurobím. Myslím, že to aj všetci vedia.

V jeho kauze údajného úplatku od Zoroslava Kollára ste vypovedali ako svedok, keďže Pčolinský vám v tom čase písal správy, že boli u neho emisári od „Zora“ a pýtal sa vás, či netušíte, aký odkaz vám chce poslať. Správy ste potvrdili, dokonca aj to, že ste sa spolu stretli...

Správy nebudem ani parafrázovať, keďže tá vec je na súde. Budem ako svedok zrejme vypočutý, môžete prísť na pojednávanie.

V tomto čase, keď mal dostať ponuku od Zoroslava Kollára, ste ešte mali blízky vzťah?

Stretávali sme sa sporadicky. Nemali sme rodinné stretnutia a sporadicky sme sa vtedy osobne stretli.

Vy si viete predstaviť, že by vzal úplatok od Zoroslava Kollára?

Asi uznáte, že to nie sú vhodné otázky na mňa, a už vôbec nie v situácii, keď Špeciálna prokuratúra v tejto veci podala obžalobu.

Bol to vážny prípad, keďže týmto zvláštnym obvinením bol odstrelený šéf Slovenskej informačnej služby napriek tomu, že dôkazná situácia sa nevyvíjala práve v súlade s výpoveďami svedkov.  

Chápem, že komunikujete len s jednou stranou týchto príbehov, s podozrivými, obžalovanými...

Ubezpečujem vás, že svoj názor som si vytvoril na základe vlastného posúdenia, nie preto, že by mnou niekto manipuloval.

Predpokladám, že ak sudca v danej veci nariadi pojednávanie, môžete sa ho zúčastniť a posúdite, kto vypovedá vierohodne. Poviem to vo všeobecnej rovine, nielen k tejto kauze. Mnohé osoby sa domáhajú toho, aby ich vec nešla na súd. Domáhajú sa ho na základe paragrafu 363, o ktorom laická verejnosť pred rokom 2020 ani nevedela, že existuje. Dnes je to najpopulárnejší paragraf trestného poriadku. Ak tvrdia, že dôkazy sú slabé a spolupracujúci obvinení klamú a prípad je zmanipulovaný, prečo sa tak bránia postaviť sa pred súd? Veď z ich tvrdení vyplýva, že ak majú pravdu, predsa budú oslobodení. Prečo sa tak boja?

Napríklad preto, že nechcú sedieť vo väzbe za skutky, ktoré im možno na súde nikdy nebudú dokázané.

Nie sú vo väzbe.

Napríklad Pčolinský tam bol pol roka a prokurátor žiadal, aby tam bol ešte dlhšie, hoci sa v jeho veci nevykonávali dôkazy...

Bol, ale počas druhej 363-ky už nebol vo väzbe pomerne dlho. Pri týchto „manipuláciách“ pritom nejde o nič nové pod slnkom, iba dnes ide o vplyvné osoby. Prečítam vám z dovolania bossa Roberta Okoličányho. Najvyšší súd v dovolacom rozhodnutí cituje obhajobné tvrdenia odsúdeného Okoličányho: Tvrdí, že je nevinný, že je odsúdený za niečo, čo nespáchal a to bez jediného dôkazu preukazujúceho vinu. Po druhé, jeho trestné stíhanie bolo vykonštruované a zmanipulované, išlo o politický proces za pomoci médií. Po tretie: predseda prvostupňového senátu dosadený a slúžiaci JUDr. Danielovi Lipšicovi, bol voči osobe zaujatý. Po štvrté: spolupracujúci svedok bol vyrobeným účelovým kajúcnikom. Po ďalšie: počas vyšetrovania boli svedkovia zo strany policajtov navádzaní na krivé výpovede, keď im bolo tiež vyhrážané... Vtedy to média neriešili, pretože šlo o hrubokrkú mafiu. Dnes sú tie argumenty ako cez kopirák, ale majú podstatne väčší priestor vo vašom médiu a aj v iných médiách vlastnených obvinenými a obžalovanými. Je to pre nás preto komplikované, ale snažíme sa, a preto som vám dal aj tento rozhovor.

Obvinenie Vladimírovi Pčolinskému, ktoré bolo Generálnou prokuratúrou zrušené, bolo po roku obnovené. Hoci prokurátor Kysel tvrdil, že mal počas zrušenia obvinenia cez 363-ku už takmer napísanú obžalobu, opätovne ju podal až po roku. Medzitým žiadal, aby Pčolinský naďalej sedel vo väzbe.

Pán redaktor, pri všetkej úcte. V auguste 2021 bolo zrušené obvinenie, na základe ktorého bol prepustený Vladimír Pčolinský z väzby. Následne mal znovu vznesené obvinenie a bola podaná obžaloba.

Po roku...

Po roku? Vtedy navrhoval znovu väzbu?

Nie, kým ešte sedel vo väzbe, prokurátor žiadal, aby tam sedel aj naďalej...

Veď ste povedali, že potom, ako bolo nové obvinenie, sme sa usilovali o novú väzbu, to je nezmysel...

Ja som to hovoril ako časový rámec, že by to stíhanie ešte dlho trvalo a Pčolinský by si tak odsedel vyše rok vo väzbe...

Máme to nahrané. Nerozumiem. Podľa informácií, ktoré poznám, prokurátor počas toho, ako bolo zrušené obvinenie, už išiel prokurátor podávať obžalobu. Ak by ju podal, tak je vec v súdnom konaní.

Trvalo ďalší rok, kým sa dokazovanie niekam posunulo. Znamenalo by to, že by Pčolinský sedel vo väzbe jeden a pol roka?

Ak by bola podaná obžaloba v auguste 2021, bola by vec v štádiu súdneho konania. Čo ste tým mysleli?

363-ka konštatuje, že sa vo veci počas jeho väzby nediali úkony...

Nekonštatuje, ja som ju čítal. Hoci som vo veci vylúčený, čítať rozhodnutia môžem a aj sú mi doručované. 363-ka konštatovala, že tam bolo závažné procesné pochybenie, ale spočívalo v tom, že spolupracujúci obvinení nemali dočasne odložené vznesenie obvinenia pred tým, ako boli vypočutí v procesnom postavení svedkov, a preto sú ich výpovede nezákonné. Tento právny názor opakovane odmietol Najvyšší súd. Už sa ním ani Generálna prokuratúra neriadi. My podozrivé osoby vypočúvame v procesnom postavení svedkov. Tak to je a inak to ani byť nemôže. Tento postup aprobovala aj Generálna prokuratúra ako procesne správny. My máme záujem komunikovať s Generálnou prokuratúrou korektne, ale ako problém vnímam, že jeden a ten istý procesný postup je v jednej profilovej kauze nimi vyhodnotený ako nezákonný a v inej je vyhodnotený ako zákonný. A to by sa v právnom štáte asi stávať nemalo. Na každého by mali platiť rovnaké pravidlá.

Nezdá sa, že by platili rovnaké pravidlá pre Vladimíra Pčolinského, ktorý mali spáchať rovnaký skutok, dokonca si mali aj peniaze z úplatku rozdeliť identicky, boli aj v identickej funkcii vedúcich bezpečnostnej inštitúcie. Napriek tomu má Beňa odložené obvinenie, kým Pčolinskému hrozí šesť rokov. Beňa sa k skutku priznal, teda u neho je preukázané, že sa skutok stal.

Na základe jeho kľúčovej výpovede, a nielen jeho, sa trestná činnosť odhalila. Bez neho by sa neodhalila. V tej veci bude ešte stíhaný, zároveň bol právoplatne odsúdený za inú trestnú činnosť. Je pravda, že jedným z hlavných motívov spolupracujúcich obvinených nie je snaha, aby bol svet lepším a krajším. Sami sa trestnej činnosti dopúšťali, ale ide im o snahu získať lepší trest. Tak je to všade vo svete, a preto musia aj súdy s väčšou mierou ostražitosti vyhodnocovať vierohodnosť ich výpovedí. Zatiaľ vo všetkých súdnych rozhodnutiach sú ich výpovede, vrátane Borisa Beňu, vyhodnotené ako dôveryhodné, keďže boli podporené aj inými dôkazmi. To, že ich niektorí novinári alebo politici vyhodnocujú ako nedôveryhodné, nechávam stranou. Mňa zaujímajú súdy, vyhodnocujú našu prácu. Ak sa však spoločnosť dohodne, že inštitút spolupracujúcich obvinených je zlý, tak sa zmení alebo modifikuje. Hoci ho tu máme dvadsať rokov a pokiaľ slúžil na odsúdenie hrubokrkých mafiánov bol fajn, ale ak slúži na odsúdenie vysokopostavených osôb, tak je zlý.

Vy ste kedysi tento inštitút presadili. Niežeby nepriniesol veľa ovocia. Lenže jeho princípom je, že nižšie postavený člen štruktúry udáva vyššie postavených. Často však sledujeme presný opak. Ľudovít Makó sa priznal k účasti na vyše osemdesiatich skutkoch a napriek tomu nie je vo väzení. Často však udáva osoby, ktoré ani len neboli na rovnakej úrovni zločinu, v akom bol on.

Trestný poriadok presne upravuje, kedy môžete byť spolupracujúcim obvineným. Nemôžete byť ani organizátor a ani návodca trestnej činnosti. To naplnené je. Makó je ešte vo viacerých veciach stíhaný a nebudem prognózovať, ako dopadnú. Sú druhy trestnej činnosti, ako je korupcia alebo organizovaná trestná činnosť, ktoré nie sú bez spolupracujúcich obvinených ľahko odhaliteľné. Málokto bez úhony o tej trestnej činnosti niečo vie. Tieto formy trestnej činnosti majú tak dobre vybudované imunitné mechanizmy, že odhaliť ich dôkazmi zvonku je nemožné. Radová sestra od klarisiek nepôjde vypovedať v ťažkej korupčnej trestnej činnosti. Budeme sa musieť dohodnúť, či korupciu na vysokých miestach nebudeme stíhať, alebo musíme mať k tomu vybudované mechanizmy.

Vždy je dôležité zistiť motiváciu spolupracujúcej osoby. Ak by mala dlhodobo nepriateľský postoj k osobe, voči ktorej začne vypovedať, bolo by to podozrivé. Ak však ide o osoby, ktoré až do realizácie trestnej veci mali mimoriadne priateľské vzťahy, vzniká otázka, prečo by si spolupracujúci obvinený práve na neho mal niečo vymyslieť.

V prípade Makóa a Beňu prokuratúra tvrdila, že ich výpovede vo veci Pčolinský sú dôveryhodné, keďže sa nemohli navzájom koordinovať, lebo vypovedali počas väzby. Lenže medzitým Makó priznal, že sa po prepustení z väzby s Beňom stretávali a je pravdepodobné, o čom sa radili, keďže Beňa už vedel, že ho čochvíľa vezmú do väzby.

Ako ste povedali, som vo veci svedkom, preto nemôžem dôkaznú situáciu detailne vyhodnocovať. Veľmi rád by som sa vyjadril k tomu, na čo sa pýtate, pretože to, na čo navádzate, nedáva žiaden zmysel. Treba vedieť, kedy sa stretli a kedy začal Beňa vypovedať a aký je priebeh jeho výpovedí. Ale to nebudem komentovať. Jednak som bol jeho obhajca a aj preto, že vo veci som vylúčený ako bývalý kolega Vladimíra Pčolinského. Keď bude nariadené pojednávanie, môžete sa ho zúčastniť.   

Neobávate sa toho, že Makó bude spolupracovať aj s novými vyšetrovateľmi? Vieme, aká bola jeho prvotná reakcia na to, keď ho zavreli, že sa rýchlo zosypal a začal spolupracovať. To sa môže stať aj naopak a môže vypovedať o tom, ako spolupracoval s vyšetrovateľmi.

Niektoré veci sú už na súde, v niektorých už vypovedal, v ďalších ešte vypovedať bude. Z mojej strany by bolo neprofesionálne robiť akékoľvek prognózy na hypotetické otázky.

Špeciálna prokuratúra sa hrdí, že pozatvárala desiatky ľudí z prostredia smeráckej garnitúry...

To nie je pravda. Povedzte mi nejaký výstup Špeciálnej prokuratúry, kde sme sa hrdili tým, že sme pozatvárali ľudí z Ficových vlád.

Minimálne takýmto spôsobom sa vaše konanie medializuje.

Vy ste povedali, že sa tým hrdíme. Dávate dosť zavádzajúce otázky.

Sformulujem to inak. Odstíhali ste veľa ľudí z tohto obdobia, čím ste preukázali, že sa v tomto období presadila bezprecedentná korupcia. O tom azda nik nepochybuje. Ale mnohí z tých, ktorým boli preukázané trestné činy, sú dnes sa slobode – Bernard Slobodník, Boris Beňa, Ľudovít Makó, František Imrecze... Dostali mierne tresty výmenou za spoluprácu. Ale vďaka ich spolupráci vyšetrovania nedokázali ísť ktovieako vyššie. Nezlyhala táto stratégia?

Ja si nemyslím, že by nešli vyššie. Výpovede Bernarda Slobodníka predsa idú k exriaditeľovi NAKA, exprezidentovi policajného zboru, k niektorým politikom.

Nepodarilo sa ich vinu zatiaľ právoplatne preukázať.

Ich výpovede sú predsa relevantné pre súčasne prebiehajúce trestnej stíhania, napríklad v kauze Očistec. František Imrecze vypovedá vo veci ministra financií, to predsa bol jeho nadriadený.

Zatiaľ sú to výpovede kajúcnikov, ale často im chýbajú iné dôkazy...

Samozrejme, že tam sú aj iné dôkazy. V tých veciach sú podané obžaloby a súdy o nich rozhodujú, vrátane exministra financií, Očistca a ďalších káuz. Ľudovít Makó bol riaditeľom Kriminálneho úradu Finančnej správy. Dušan Kováčik, voči ktorému vypovedá, bol špeciálny prokurátor. Makó usvedčil Kováčika, ktorý je právoplatne odsúdený.

Ja netvrdím, že sa žiadne takéto prípady neudiali. Ale väčšina „kajúcnikov“ dostala smiešne tresty...

Hovoríme o spolupracujúcich osobách, ktoré v niektorých svojich veciach šli na konanie o dohode o vine a treste, kde sú právoplatne odsúdené, v iných sú stále stíhané. Bernard Slobodník je v obžalobe aj v kauze Očistec. Tam nie je len Bödör, Gašpar, Krajmer a Hraško, ale aj Slobodník. Niektoré veci ešte nie sú skončené, niektoré veľké kauzy sú už na súdoch. Súdne konanie trvá dlhšie. Máme tri roky odvtedy, čo sa začali trestné stíhania vedúce k najvyšším poschodiam biznisu a politiky. Podľa vás je problém, že ešte nie sú právoplatne ukončené. Tie konania majú svoje trvanie.

Často tvrdíte, že stíhania, kde sú kľúčové výpovede „kajúcnikov“, nie sú postavené len na týchto výpovediach. Ale také prípady predsa existujú, kde sa prokuratúra vyslovene spolieha na spolupracujúceho obvineného.

Povedzte mi príklad, kde je stíhanie postavené len na výpovedi jednej spolupracujúcej osoby a nie je tam žiaden iný dôkaz.  

Povedzme najnovšie obvinenie Pčolinského ohľadom toho, že mal navádzať Kučerku, aby si nahral prokurátorov.

Ten prípad nepoznám, ale ten prípad predsa nie je v našom dozore. Musím vás odkázať na Krajskú prokuratúru Košice.

Pri úplatku od Zoroslava Kollára je jeho obvinenie postavené vyslovene na výpovedi Beňu a Makóa, bez iných dôkazov.

Sú tam aj iné listinné dôkazy, ale nebudeme tu vyhodnocovať dôkaznú situáciu predtým, ako bude hlavné pojednávanie. Viete identifikovať konkrétnu kauzu v dozore ÚŠP, kde sme viedli trestné stíhanie len na základe jednej výpovede? Samozrejme, ďalšia otázka je vyhodnocovanie vierohodnosti týchto osôb, či výpovede navzájom sedia, či sú tam aj iné motivácie, či sú podporené aj inými dôkazmi. Napríklad kauza Dušana Kováčika. Tam nebola len výpoveď Ľudovíta Makóa a iných ľudí, ktorí o úplatku vedeli. Bola tam aj výpoveď prokurátorky, u ktorej Kováčik intervenoval, aby nepodávala sťažnosť pri prepustení Kudličku, bol tam úradný záznam (Kováčik bol odsúdený pre to, že mu za úplatok pomáhal riešiť trestné veci, pozn. red.).

Ja som predsa nespochybňoval odsúdenie Kováčika.

Hovorím to ako príklad, aj pre vašich čitateľov. Na jednej strane je nám vyčítané, že z nejakej temnej inklinácie stíhať nevinné osoby navádzame svedkov na krivé výpovede, a pritom ich obhajcovia tvrdia, že ich výpovede sú v rozpore. Ak by sme predsa niekoho navádzali na výpoveď, všetci budú vypovedať úplne rovnako, do posledného detailu. Ale keďže ich to neučíme, vypovedajú spontánne a každý z nich má svoju pamäťovú stopu, prirodzene môžu byť a aj sú drobné odchýlky vo výpovediach, ktoré ich práveže zvierohodňujú, keďže dokazujú, že nie sú naučené. 

Pred tromi rokmi na Slovensku skončila vláda, počas ktorej sa na Slovensku presadila obrovská korupcia. O tri roky neskôr ju tí istí voliči vrátili naspäť. Ako si vy interpretujete tento posun, kde verejnosť prejavila túžbu po odsúdení zločinov politikov, ale dnes sa to otočilo?

Som človek, ktorí vníma spoločenské dianie, a mám na to nejaký názor. Avšak som aj prokurátor a viem, že ho nemôžem povedať. Nemôžem glosovať spoločenské a politické dianie.

Súvisí to aj s bojom inštitúcií, kde ste sa postavili na stranu vyšetrovateľov, takzvaných „čurillovcov“ proti inšpekcii, ktorá ich stíhala. Nemyslíte si, že by pre dobro vyšetrovania bolo lepšie, ak by títo vyšetrovatelia boli stiahnutí už po zverejnení nahrávok, z ktorých vyplýva, že boli osobne motivovaní za každú cenu odstíhať vtedajších opozičných politikov?

Z ktorej nahrávky to vyplýva?

Zo zverejnených nahrávok, kde sa vyjadrovali dosť vulgárne...

O kom sa vyjadrujú vulgárne? Ja to nesmiem komentovať, keďže táto vec je v dozore inej prokuratúry. Registroval som rôzne zvukové nahrávky, ktorých prepisy nesedia s autentickými zvukovými nahrávkami.

Vzniklo tu silné spoločenské povedomie, že „čurillovci“ sú zaujatými vyšetrovateľmi na základe ich vlastného vyjadrovania, že k svojim prípadom nepristupujú neutrálne...

Ja sa nevenujem psychoanalýze, ale faktom. V trestnom stíhaní, ktoré viedli vo veci, kde bol preverovaný z korupčného konania inšpekčný „antitím“, bolo uznesenie o vznesení obvinenia zrušené na základe paragrafu 363. Bolo to v auguste 2021. Nikdy v minulosti pritom nebolo zrušené uznesenie o vznesení obvinenia vo veci, kde nie je nikto obvinený. Trestný poriadok to neumožňuje, ako to povedal aj Najvyšší súd vo svojom náleze, že Generálny prokurátor takúto kompetenciu nemá. Na základe toho sú stíhaní aj vyšetrovatelia NAKA.

Vyšetrovatelia NAKA tam nie sú preto, že ich tam dosadila bývalá vládna moc. Sú to naši najskúsenejší vyšetrovatelia. Ján Čurilla robil piťovcov, Povol Ďurka takáčovcov, Miroslav Chudý sýkorovcov, Ľubo Danko šátorovcov. Títo ľudia sú dvadsať rokov v prvej línii boja proti najzávažnejšiemu organizovanému zločinu.

Pejoratívne označenie „čurillovci“ je podľa mňa cez čiaru. Poviem vám jeden prípad, ktorý som ešte ako advokát zastupoval, mal mediálne pomenovanie Trenčiansky Cervanová. Išlo o brutálnu vraždu z roku 1999, kedy bola mladá úradníčka tesne pred svadbou, v druhom stave, pri ceste bicyklom po hrádzi znásilnená a zaškrtená oceľovým drôtom. Dlhé roky polícia nedokázala nájsť páchateľa. Po desiatich rokoch si tú vec vzal na preskúmanie Ján Čurilla, nechal podrobiť znaleckému skúmaniu odevné zvršky z miesta činu, kde sa našla zmiešaná stopa DNA vrátane spermatickej zložky. Vďaka nemu bola kauza objasnená, konkrétna osoba bola obžalovaná. Bol to Peter Ježovica, ktorý počas súdneho konania spáchal samovraždu.   

Oni sú elitnými vyšetrovateľmi dvadsať rokov a vďaka nim je Slovensko bezpečnejšie.

Oproti vyšetrovaniam postaveným na kajúcnikoch je úplne iná liga stíhanie, ktoré viedol prokurátor ÚŠP Vasiľ Špirko, kde na základe trestného oznámenia Ľuboša Vargu vyšetroval Roberta Kaliňáka, ktorý mal získavať provízie cez legalizačné schémy. Bol to prípad, kde mal Špirko zozbieraných množstvo dokumentov a listinných či bankových dôkazov, no bol mu odobratý ešte v roku 2018. Podaril sa prípad nejakým spôsobom obnoviť?

Nemám o tom informáciu a ani som sa na to nepýtal. Je tu podsúvaná predstava, že my si tu ráno rozdelíme, kto čo ide robiť. U nás sú prokurátori procesne nezávislí. Ja som sa kolegu Špirka na ten prípad nepýtal...

On prípad už dnes prirodzene nezastupuje, a zrejme ani nesmie, keďže mu bol odobratý...

Neviem, v akom procesnom štádiu ten prípad je. Nezisťoval som to. Ako veci idú, riešime ich. Nemám tu zoznam ľudí, ktorých nemôžeme stíhať.

Bola to veľmi vážna vec, kde si podľa Vasiľa Špirka mal Kaliňák uliať stovky miliónov eur. Vy zároveň stíhate Kaliňáka za to, že zverejnil daňové informácie a vytvoril pritom zločineckú skupinu...

Ja si nemyslím, že je možné bagatelizovať taký systém vládnutia, kde si oligarchovia dosadzujú svojich ľudí do vedenia policajného zboru, Finančnej správy a potom z toho koristia. Oligarchia nemá právo ovládať tieto inštitúcie.

To určite nie, ale v tejto Kaliňákovej veci, ktorú ste stíhali, nebolo preukázané nejaké koristníctvo...

Robert Kaliňák bol stíhaný aj v ďalšom prípade, ktorý sa týkal Františka Imreczeho a toho, ako mu bol dorovnávaný plat.

Dorovnávaný plat bol aj Ľudovítovi Makóovi... (Norbertom Bödörom, pozn. red.).

Presne tak, ja netvrdím, že je bezúhonný, pôsobil v tom systéme a vďaka tomu o tom môže vypovedať...

On ale pobehuje po médiách, kde to označuje ako „dorovnávanie platu“, ako ste to práve nazvali, pričom ide o korupciu.

Súhlasím s vami. My ale neovplyvníme, ktorý svedok čo a ako nazýva v médiách.

Nezdá sa však, že by to on takto vnímal. Vysvetlili ste mu to, že za to bude stíhaný ako za korupciu?

Ľudovít Makó je stíhaný v mnohých ďalších veciach. Nás je tu 30 prokurátorov. Asi 21 z nich robí aj profilové kauzy, kde sú stíhané vplyvné osoby. Ja takú kauzu v dozore nemám a ani nechcem. Keďže Slovensko je malá krajina, mnohí sa poznajú. Každému vravím, spýtajte sa svojich známych v tomto prostredí, aká je tu atmosféra, či sa do vecí zasahuje, alebo nie. Nič také sa tu nedeje.

Zvuková nahrávka rozhovoru: