Daniel Lipšic: Vladimír Pčolinský bol môj blízky kolega, ani pre mňa to nebolo jednoduché

Daniel Lipšic sa dopustil disciplinárneho previnenia Daniel Lipšic. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Druhá časť veľkého rozhovoru so šéfom Úradu špeciálnej prokuratúry Danielom Lipšicom aj o tom, či si pripúšťa možné chyby, ktoré pomohli jeho oponentom pri snahe zrušiť túto inštitúciu.

Vláda avizuje, že Úrad špeciálnej prokuratúry v dnešnej podobe skončí, napríklad prejde priamo pod Generálnu prokuratúru. Vy máte pripravenú nejakú formu sebaobrany?

Neviem, či by som to nazval sebaobranou. Ak bude nejaký návrh predložený, určite sa k nemu vyjadríme. V princípe zdržanlivo a vecne: Úrad špeciálnej prokuratúry v tomto dnešnom nastavení funguje 19 rokov. Doteraz to nikomu neprekážalo. Len čo v roku 2020 začali veci v dozore Špeciálnej prokuratúry zasahovať aj najvyššie miesta politiky, biznisu a justície, zrazu je tento úrad problém. Na to nech si každý urobí názor sám. 

Nebudem však komentovať politikov a ani návrhy, ktoré sme nemali možnosť si preštudovať.

Až po uzávierke tohto rozhovoru Daniel Lipšic v utorok večer vyhlásil, že sa vzdá funkcie špeciálneho prokurátora, ak vláda nezruší špeciálnu prokuratúru.

Dve najsilnejšie strany koalície tento krok dlhodobo avizovali, získali naň teda politický mandát. Vy si nepripúšťate, že váš prístup mohol viesť k tomu, že vo verejnosti sa stratila dôvera v Špeciálnu prokuratúru?

Posledný prieskum agentúry AKO hovorí o tom, že Špeciálna prokuratúra mala ešte o niečo vyššiu dôveryhodnosť ako Generálna prokuratúra a súdy.

Agentúra Focus, naopak, priniesla prieskum, podľa ktorého sa 57 percent ľudí domnieva, že Špeciálna prokuratúra pod vaším vedením slúži politickým záujmom.

Aká bola otázka toho prieskumu, ako bola zadaná? Bolo to na zákazku nejakej treťosektorovej inštitúcie… [Transparency International, pozn. red.] .

Daniel Lipšic. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Pýtali sa ľudí, či súhlasia s tvrdením, že Špeciálna prokuratúra pod vedením Daniela Lipšica slúži politickým záujmom. 

Tie otázky, kladené v tom prieskume, boli sugestívne. Nie je to neutrálna otázka.

V každom prípade, 57 percent ľudí na ňu takto odpovedalo.

Ak by mali ľudia odpovedať na báze dôvera-nedôvera, je to neutrálna otázka. Ak je kladená sugestívnym spôsobom, nie je to korektné. Viac vám k tomu nepoviem, nemusíme sa točiť dookola.


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými  Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami