Prihlásiť sa

Kissinger. Pocta velikánovi geopolitického myslenia

Zomrel Henry Kissinger Henry Kissinger v roku 1974. Foto: TASR/AP

Málokto vie, že Henry Kissinger sa svojho času pustil do rozhovoru o Slovenskom štáte s Jánom Čarnogurským. Ten na to v tomto texte mierne zaspomínal.

Henry Kissinger zomrel 29. novembra v Connecticute v USA, narodil sa 27. mája 1923 v Nemecku. Prežil svojich veľkých partnerov v pozemskej politike – „svojho“ prezidenta Richarda Nixona, premiérku Margaret Thatcherovú, čínskych lídrov Mao Ce tunga aj Čou En Laja, singapurského predsedu vlády Li Kuang-jao, sovietskeho ministra zahraničia Andreja Gromyka, už ako súkromná osoba navštevoval Vladimira Putina či naposledy Si Ťin-pchinga.

Ako 24-ročný vydal knihu Nukleárne zbrane a zahraničná politika, medzi prvými skúmal zmenu zahraničnej politiky pod vplyvom samotnej existencie jadrových zbraní. Za začiatok novovekej zahraničnej politiky považuje Westfálsku dohodu o skončení tridsaťročnej vojny. Tridsaťročná vojna aj nukleárne zbrane sú symbolom výnimočne krvavého predelu v zahraničnej politike a Kissinger prestúpil z akademického prostredia do praktickej politiky s vedomím, že ľudia dokážu také predely vytvoriť a prekročiť.

Vo svojich pamätiach píše, ako mu koncom roku 1968, po prezidentských voľbách v USA, odrazu zavolal zvolený prezident Richard Nixon a ponúkol mu funkciu svojho poradcu pre otázky národnej bezpečnosti. Ponuku prijal, neskôr postúpil na post ministra zahraničných vecí, túto funkciu vykonával aj za Nixonovho nástupcu Geralda Forda.

Domnievam sa, že Kissinger už vtedy pochopil, pred viac než polstoročím, že Spojené štáty nevládzu samé strážiť bezpečnosť sveta, ale v trojici USA, Sovietsky zväz, Čína to dokážu. Zahraničnú politiku USA založil na tom, aby mali Američania lepšie vzťahy ku každému druhému z trojice než oni dvaja navzájom. Nezabúdajme, že Čína a Sovietsky zväz mali vtedy medzi sebou ozbrojené zrážky na rieke Ussuri. Vedel dešifrovať nenápadný signál, keď čínske top stolnotenisové družstvo pozvalo na vzájomné zápasy druhotriednych pingpongistov USA. Tak vznikla pingpongová diplomacia.

V júli 1971 najskôr tajne navštívil Peking, kde dohovoril odpútanie sa Číny od východného bloku, a tým jeho strategické oslabenie. Kissingera viedol k tejto ceste a otvoreniu Číny pre svet americký záujem, ale – ako kdesi poznamenal – nemal pred cestou žiadne poznámky či inú pomoc od tajných služieb alebo expertov. Cesta bola a musela zostať tajná.

V tom čase už roky prebiehala vietnamská vojna, ktorá zamestnávala najmä západné médiá. Po návšteve v Pekingu dostal Kissinger na tlačovej konferencii otázku na vietnamskú vojnu a odpovedal, že teraz už vietnamská vojna vojde do dejín len ako poznámka pod čiarou. Dnes môžeme dodať, že vietnamská vojna dávno skončila, Spojené štáty ju prehrali a znamenala pre vývoj svetovej politiky viac než poznámku pod čiarou.


Ďakujeme, že čítate Štandard.

Získajte limitovaný bezplatný prístup k článkom vďaka vytvoreniu bezplatného účtu alebo sa prihláste a pokračujte v čítaní.

alebo

Neobmedzený prístup v rámci celého Štandardu. Možnosti predplatného

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami