Vysoká miera individuálneho mrhania teplom a neférové prerozdelenie vykurovacích nákladov. História merania individuálnych spotrieb tepla meračmi v bytových domoch nie je stará. Spôsob využitia nameraných údajov pre potreby rozpočítavania vykurovacieho tepla a nákladov na vykurovacie teplo bol zadefinovaný príslušnou vyhláškou. V minulosti bol v tejto oblasti štátnou autoritou Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, od roku 2016 je to Ministerstvo hospodárstva SR. Každá vyhláška pri uvádzaní do platnosti mala naratív o vyššej spravodlivosti.
Ako by ste popísali aktuálny stav?
Veľmi dobre to poznáte. Niektoré byty alebo vykurované nebytové priestory sa spoliehajú počas vykurovacej sezóny na to, že nejaké to teplo prenikne od susedov, druhí s ním hospodária primerane, tretí vykurovacie teplo spotrebúvajú evidentne nehospodárnym spôsobom. V realite bytového domu sa to pohybuje obrazne v škále od bielej, cez pomaly všetky odtiene šedej až po čiernu farbu. V aplikačnej praxi podľa platnej vyhlášky do roku 2022 pri rozpočítavaní nákladov na vykurovanie vznikali stále neprimerane vysoké rozdiely, pretože nezodpovedajú v skutočnosti rovnomernejšej distribúcii tepla medzi konečnými užívateľmi v obytnom dome.
Môžete to bližšie priblížiť?
V médiách sa pri doplácaní na spôsob rozpočítavania spomínajú hlavne krajné či rohové bytové jednotky. Ale aj medzi nimi sú takí aj takí. Tak isto ako medzi ostatnými inak polohovanými bytovými jednotkami. Vo všeobecnosti na súčasný stav doplácajú všetci, ktorí s vykurovacím teplom v obytnom dome hospodária primerane. Tí vždy participujú na uhrádzaní nákladov za zbytočnú nadspotrebu domu ako celku, aj keď ju nezapríčiňujú. Práve na neodôvodnené rozdiely sa mala zamerať nová vyhláška ministerstva hospodárstva parafovaná ministrom Karlom Hirmanom, ktorá nastavila nové pravidlá pre prerozdelenie nákladov na vykurovacie teplo v bytovom dome. Ak vyhláška bazálne zavádza do systému nespravodlivosť, môžu takéto pravidlá vygenerovať spravodlivý výsledok? Jednoznačne nie!
Na rozdiel od rôznych zdrojov, ktoré nešetrili chválou na novú vyhlášku, vy ju otvorene kritizujete. Z čoho vychádzate?
Zadefinovanie pomeru základnej a spotrebnej zložky v zmysle aj nových pravidiel principiálne neumožňuje stanoviť spravodlivý podiel medzi základnou zložkou a spotrebnou zložkou. Ide o vlečúci sa problém z minulosti. Stupeň poznania je v súčasnosti neporovnateľne vyšší ako pred desiatimi alebo dvadsiatimi rokmi. Jadro problému tkvie v nekonzistentnom určení nákladov spotrebnej zložky, pri ktorom pravidlá predpisujú použiť priame odpočty z meračov tepla. Údaje takto použité v obytných domoch, sú samy osebe pre tieto účely obyčajné „hausnumerá“.
Prečo?
Medzi bytmi a vykurovanými nebytovými priestormi (aj ostatnými priestormi bytového domu a jeho okolím) dochádza k prestupom tepla z teplejšej strany na studenšiu. Hnacou silou je rozdiel teplôt. Presná kvantifikácia tohto zložitého procesu v rámci interiéru v realite domu je prakticky nemožná. Pre stanovenie vykurovacieho užitého tepla by bolo priame použitie nameraných údajov z meračov tepla dostatočne vyhovujúce iba v prípade, že by sa vo všetkých vykurovaných priestoroch domu udržiavala rovnaká teplota. Pracovne za takýchto podmienok nameranú spotrebu daných priestorov nazývam základná spotreba v užití tepla v bytovom dome.
Rovnaká teplota všade, to je skôr nepredstaviteľné, než zrealizovateľné v praxi…
Na základe analýzy a poznania miestnych pomerov sa dajú stanoviť vierohodné rámce základnej spotreby daného domu v tolerovateľnej presnosti aj bez zaplombovania termostatických ventilov. Treba vychádzať z toho, čo je k dispozícii. Na ilustráciu, v minulom roku bola priemerná merná spotreba tepla nameraná meračmi na vstupe do vykurovaných priestorov nášho domu 52,4 kWh/m 2, pričom distribúcia tejto hodnoty pri bytoch bola takmer plynulo voči priemernej mernej spotrebe v intervale od 0 percent do maxima v oblasti 235 percent.
A nejaké konkrétne príklady?
Na porovnanie, napríklad pri strešnom byte, v ktorom sa trvalo vykuruje na teplotu +/- 21 stupňov Celzia a tento byt je obklopený susedmi s približne takým istým teplotným režimom, bola zaznamenaná merná spotreba voči priemernej vo výške 88 percent. Minulý rok som počas vykurovacej sezóny navštívil byt, ktorý mal celoročne odstavené vykurovanie. Bez problémov stačilo ľahké oblečenie. Dlhý rukáv, sveter. Na druhej strane sú aj výrazne teplomilní majitelia bytov.
Ako by ste jednoduchšie vysvetlili, prečo pravidlá vo vyhláške neumožňujú stanoviť spravodlivý podiel medzi základnou zložkou a spotrebnou zložkou?
Zjednodušene to vysvetlím na príklade. Pre odberateľa, ktorý má nameraný nulový odber, spravodlivá základná zložka predstavuje finančné zaťaženie, ktoré zodpovedá cene základnej spotreby tepla. Teda výške tepla, ktorá zabezpečuje, že pri odbere tepla cez radiátory udržiava rovnakú teplotu so susedmi, teplo od nich ani neprijíma, ani im nedodáva. Spoločenstvo vlastníkov po úvahe do svojich rozpočítavacích pravidiel zakotví takúto hodnotu základnej zložky. Vyššia by bola nespravodlivá, lebo by platil viac, ako má a nižšia nespravodlivá, lebo by platil menej.
A ostatní odberatelia?
Podľa pravidiel sa touto finančnou hodnotou základnej zložky zaťažia v rozpočítaných nákladoch rovnako aj ostatní s tým, že sa im ešte pripočítajú náklady spotrebnej zložky podľa hodnôt z odpočtu meračov. Všetkým, okrem nameranej nuly, rozpočítané náklady vychádzajú vyššie, ako je cena zodpovedajúca základnej spotrebe tepla. Z podstaty veci vznikla evidentná nespravodlivosť, pretože všetci s nameraným teplom nižším alebo rovným, ako je základná spotreba, by mali platiť vo výške iba základnej spotreby.
Ako sa to prejaví u tých s vyšším odberom?
Nespravodlivosť vzniká aj u tých, ktorých nameraná spotreba je vyššia ako základná spotreba. Pokiaľ za príčinu vyššej ako základnej spotreby považujeme ich vyššiu interiérovú teplotu, časť u nich nameraného tepla sa užije u susedov, ktorým bola nameraná nižšia ako základná spotreba. Nech sa zvolí akýkoľvek iný pomer medzi základnou a spotrebnou zložkou, nikdy nebude spravodlivý. Vždy bude pri rozpočítaní nákladov niekto poškodený na úkor druhého a naopak. Je to systém "škatule, hýbte sa".
Rozumiem správne, že význam spotrebnej zložky je potlačený do úzadia?
Spôsob ako v rámci pravidiel významne znížiť vplyv spotrebnej zložky nákladov, a tým znížiť finančné rozdiely, je významne navýšiť obvyklú základnú zložku, to jest rozpočítať vyšší podiel z celkových nákladov podľa vykurovanej plochy. Tvorcovia vyhlášky taký povinný mechanizmus vytvorili. Rozdiely sa formálnym spôsobom znížia, ale prerozdelenie nákladov na vykurovanie vnútri domu medzi jednotlivými konečnými užívateľmi je bez akýchkoľvek pochýb odtrhnuté od reality.
Vplyv základnej zložky je teda zásadný. Môžu z prístupu tvorcov vyhlášky k veci vzniknúť aj nezamýšľané dôsledky?
Samozrejme. Na všetkých frontoch bojujeme so spotrebou energií. Paradoxne, tu podľa vyhlášky ministerstva hospodárstva za dlhší koniec ťahajú práve užívatelia bytov a vykurovaných nebytových priestorov, ktorí praktizujú nehospodárne využívanie vykurovacieho tepla. Práve na základe domového lídra v nehospodárnom využívaní tepla sa bude podľa pravidiel zvyšovať základná zložka v jeho prospech tak, aby jeho rozpočítané náklady na vykurovanie (€/m 2 ) neboli vyššie ako dvaapolnásobok toho, kto
má tieto náklady v dome najnižšie. Legitimizácia plytvania v praxi par excellence.
Prečo práve hodnota 2,5 a čo znamená pre bytový dom v praxi?
Ako prišli tvorcovia vyhlášky na túto hodnotu neviem, ale vo vysoko pravdepodobnom výskyte kombinácie (aj iba) jediného nekuriča s (aj iba) jediným nadpriemerne veľkým nameraným odberom, celý dom posiela do zóny s vysokou základnou zložkou.
Čo si myslíte o tom, že vyhláška nerobí rozdiel v merných nákladoch na vykurovanie v bytoch a vykurovaných nebytových priestoroch?
Priestory vykurovaných nebytových priestorov obytného domu využívaných v širokom spektre, napríklad ako škôlky, charitné priestory, dentálna hygiena, sklady a podobe, tvorcovia vyhlášky dali z pohľadu nákladov na vykurovanie (€/m 2 ) do spoločnej kategórie s bytovými priestormi. Všetko priestory, ktoré môžu vygenerovať nulový odber tepla, ale pri niektorých typoch malometrážnych prevádzok (kaderníctvo a podobne) aj merné náklady na vykurovanie rádovo vyššie, ako je ten najnižší v dome. Rozpočítavanie podľa vykurovanej plochy sa potom môže reálne blížiť k 80 až 100 percent. Je tu aj potenciál na medziročné skokové zmeny vo výške rozpočítaných nákladov bez signifikantnej zmeny nameraných spotrieb tepla v dome. Stačí, aby nebytový domový šampión prestal jeden rok v zime fungovať, potom zas začal.
Spomínate šampiónov v nehospodárnom využívaní tepla. Akým spôsobom je v pravidlách zakomponovaná problematika primeraného hospodárenia s teplom?
Je to absurdné, absolútne nijako. Napriek všetkým mediálnym proklamáciám o šetrení teplom. Pravidlá vo vyhláške vôbec neobsahujú pri rozpočítavaní nákladov na teplo parameter, ktorý by zohľadňoval hospodárne využitie tepla konečným užívateľom vykurovacieho tepla v príslušnom obytnom dome. Ak sa v dome ocitne majiteľ bytu s primeranou spotrebou tepla v menšine, bude prispievať väčšine s vysokou spotrebou. Pravidlá vo vyhláške žiadnym spôsobom nemotivujú tých konečných užívateľov tepla, ktorých nameraná spotreba tepla je nereálne nízka, aby zvýšili odberom tepla cez radiátory svoju interiérovú teplotu na obvyklú. Prečo by si mali zvyšovať svoje náklady? Tieto prípady nám pribúdajú. Nie je nič príjemné susediť s takýmto bytom alebo studeným vykurovaným nebytovým priestorom a ani mať v dome rozhádaných susedov.
Čo bolo v minulosti lepšie?
Vyhláška ÚRSO č. 630/2005 umožňovala, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodli inak, ako boli vyhláškou zadefinované pravidlá, rozpočítavať náklady na vykurovanie pre bytový dom podľa pravidiel prijatých vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Tím z vtedajšieho ÚRSO nevytvoril monopol na spôsob rozpočítavania nákladov. Náš dom mal odsúhlasené svoje vlastné pravidlá. Metodika, s ktorou som pracoval, využívala údaje z meračov tepla po línii rozpočítania bilancií užitého tepla do jednotlivých bytov a vykurovaných nebytových priestorov. Táto metóda sa bez zvyšku vyrovnala s problematikou hospodárnosti a s bytmi s malými nameranými spotrebami. Základná spotreba užitého tepla bola deklarovaná ako predpísané minimum.
Čo by ste navrhovali, aby sa situácia zlepšila?
V krátkej budúcnosti pretransformovať náklady základnej zložky na náklady za základnú spotrebu. Namerané hodnoty z meračov tepla korigovať vo väzbe na základnú spotrebu. V praxi viac-menej tie isté vstupné dáta ako doteraz, ale iné rutinné spracovanie. Vo vyhláške MH SR č. 240/2016 možnosť používania vlastných pravidiel vypadla a nie je ani vo vyhláške č. 503/2022. Bolo by vhodné, aby rezort hospodárstva túto možnosť opäť uviedol do života. Žiadne pravidlá nie sú pre všetkých optimálne. Samozrejme, pravidlá by mali byť odobrené príslušnou štátnou autoritou.
Môžete uviesť aj nejaký konkrétny príklad?
Uvediem iba jeden z príkladov na (verím tomu, že neúmyselná) „spravodlivosť“ pravidiel aj mimo problematiky pomeru medzi základnou a spotrebnou zložkou. V prípade, že sa bytovom dome legálne v minulosti odpojil alebo odpojí od spoločného vykurovacieho systému byt, respektíve vykurovaný nebytový priestor, vyhláška nariaďuje, že tento majiteľ musí uhrádzať náklady zodpovedajúce základnej zložke. Nie je to prípad nášho domu, ale ja ako obyvateľ alebo sused by som mal dominantne ten
záujem, aby majiteľ zabezpečil vykurovanie svojho priestoru na primeranú teplotu. Ak to tak je, je spravodlivé, aby znášal tento majiteľ okrem nákladov svojho riešenia v individuálnom vykurovaní aj plnú výšku základnej zložky? V extréme pri 100-percentnej základnej zložke by za svoje teplo zaplatil dva razy.
Jasný prípad na individuálnu dohodu s ostatnými vlastníkmi bytového domu.
Určite má však nová vyhláška aj pozitíva.
Oprávnene otvorila problematiku neprimeraných rozdielov v rozpočítaných nákladoch, ktoré nezodpovedajú užitému teplu koncovými užívateľmi v obvyklom bytovom dome.
Ako a kedy ste sa s problematikou rozpočítavania nákladov zoznámili vy?
Rozpočítavaniu nákladov na vykurovacie teplo v našom obytnom dome sa venujem od roku 2003. Koncom spomínaného roka sme v rámci vyregulovania teplovodnej sústavy nainštalovali na vstupoch do bytov a vykurovaných nebytových priestorov určené meradlá tepla. Bolo to ešte pred zatepľovacími aktivitami. Merače tepla sú nainštalované na vstup a výstup teplovodnej sústavy daného bytu alebo vykurovaného nebytového priestoru. Merajú množstvo tepelnej energie odobranej konečným užívateľom do svojej teplovodnej sústavy z teplovodnej sústavy domu na základe rozdielu teplôt vykurovacej vody na
vstupe a výstupe a jej prietoku. Rozdiel medzi meračom dodávateľa tepla na vstupe do teplovodnej sústavy domu a súčtom nameraných tepiel určenými meradlami konečných spotrebiteľov tepla sú tepelné straty teplovodného rozvodu domu. Toto napríklad pomerové rozdeľovače tepla, ktoré sa inštalujú na jednotlivé vykurovacie telesá, stanoviť neumožňujú.
Ako je to vo vašom konkrétnom bytovom dome?
V súčasnosti je v našom päťpodlažnom obytnom dome 80 konečných užívateľov tepla, z toho 72 štvorizbových bytov a osem vykurovaných nebytových priestorov, pričom dva sú malometrážne. Máme 12 domových brán, deväť výťahov a malý podiel susedmi kompletne obklopených bytov. Nič komfortné pre celkovú domovú spotrebu tepla. Celodomová spotreba tepla je približne polovičná ako v roku 2004.
Súčasná vyhláška nám umožňuje použiť pre rok 2023 základnú zložku od 30 percent do 60 percent, pokiaľ táto voľba pri rozpočítavaní nákladov nevygeneruje v merných nákladoch na vykurovanie medzi najnižším a najvyšším väčší ako dvaapolnásobný rozdiel.
Čo ak sa práve to stane?
Ak áno, potom musíme základnú zložku navýšiť do takej miery, aby sa to splnilo. No a ako by to u nás vyzeralo na základe posledných známych kompletných údajov, čiže nameraného tepla a cien tepla platných v roku 2022? Pri 30-percentnej základnej zložke pri bytoch s nulovou nameranou spotrebou by bol jeho merný náklad 1,923 eura/m 2 , maximálny merný náklad vo výške 25,071 eura/m 2 by bol pri jednom z vykurovaných nebytových priestorov. Pri 60-percentnej základnej zložke pri bytoch s nulovou nameranou spotrebou by bol jeho merný náklad 3,847 eura/m 2 , maximálny merný náklad vo výške 17,074 eura/m 2 by bol pri jednom z vykurovaných nebytových priestorov. Novým pravidlám vyhovie až použitie 78-percentnej základnej zložky. Vtedy pri byte s najmenšou nameranou spotrebou by bol jeho merný náklad 5,001 eura/m 2 , maximálny merný náklad vo výške 12,276 eura/m 2 by bol pri jednom z vykurovaných nebytových priestorov.
Martin Sýkora sa narodil v roku 1954 v Bratislave. Je ženatý a má tri deti. Vyštudoval Chemickotechnologickú fakultu na SVŠT v roku 1978, odbor Technológia palív a tepelná energetika. Bol zamestnancom v oblasti výroby tepla a elektriny vo vtedajšom ZSE 14 rokov, neskôr pracoval v oblasti projektovej a realizačnej činnosti investičných celkov pre energetické prevádzky hlavne v oblasti chemickej úpravy vody či kogeneračných jednotiek na báze piestových spaľovacích motorov.
