Globálni lídri sa oddali skupinovému klamu a utvrdzujú sa v ňom. Turisti klimatických samitov sú v rozpore so životom

Zatiaľ čo svetoví lídri (a biznismeni, šéfovia neziskových organizácií či influenceri) sa schádzajú v Dubaji na masívnej klimatickej konferencii, zatiaľ čo generálny tajomník OSN Portugalčan António Guterres nalieha na čo najrýchlejší koniec používania fosílnych palív a zatiaľ čo predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová volá po nových poplatkoch, zelených dlhopisoch a, samozrejme, uhlíkových daniach, dejú sa v tom istom čase aj iné veci.V Nemecku, odkiaľ pochádza aj Leyenová, musí Scholzova vláda organizovať krízové samity s priemyselníkmi (naposledy s farmaceutickým biznisom). Tí ju varujú, že budú zatvárať továrne alebo „len“, že výrobu presunú mimo Európy, a to hlavne pre lacnejšie energie. Rovnako ako farmaceutický priemysel, sú zasiahnuté ďalšie takzvane energeticky náročné odbory – automobilový a chemický biznis. Na vine je predovšetkým masívny rozvoj solárnej a veternej elektriny a s tým spojené rastúce náklady na distribučnú sieť.Takzvaný globálny juh, o ktorého bezemisnosť má von der Leyenová až takú starosť, že preň požaduje zvýšiť zelené subvencie z Únie zo súčasných 30 miliárd na 100 miliárd eur ročne, má iné problémy. Veľká časť vládcov prijme peniaze, ktoré sa im zadarmo ponúkajú na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, ale napríklad Afrike utekajú oveľa väčšie sumy preto, že ju medzinárodné organizácie vedené Západom umelo obmedzujú v ťažbe, a dokonca v spaľovaní fosílnych palív.Ako vypočítava v analýze pre skupinu Alliance for Responsible Citizenship (ARC) černošská ekonómka Magatte Wadeová, Svetová banka i Európska únia aktívne pôsobia na to, aby krajiny ako Angola neotvárali nové ťažisko ropy a zemného plynu. Juhoafrická republika bola dotlačená k tomu, aby obmedzila spaľovanie uhlia, a nemôže tak využívať svoje veľké ložiská. Výsledkom sú časté blackouty.Takmer polovica ľudí na planéte má prístup k menej ako 1 700 kilowatthodinám ročne (v Česku je to napríklad 8 000 kWh). Iba štvrtina nemocníc v subsaharskej Afrike má stály prísun elektrického prúdu. Smutnou pointou textu Wadeovej je, že africké vlády sa v situácii, keď potenciálnych západných investorov ich kabinety nútia, aby neinvestovali do fosílnych zdrojov, obracajú na Čínu. Takže Čína bude v Afrike ťažiť ropu, zemný plyn, stavať uhoľné elektrárne a EÚ tam bude stavať doplnkové solárne parky. Afričania však neutekajú pred biedou do Číny, tá je ďaleko, ale cez more na sever.Prechádzame dobou, v ktorej sa naši lídri oddali skupinovému klamu a utvrdzujú sa v ňom na veľkých konferenciách. Tá v Spojených arabských emirátoch hostí 70-tisíc účastníkov.