V nafukovaní a praskaní bublín, ktoré ťahajú finančný cyklus, je kľúčovým hráčom štátna centrálna banka. Manipuluje totiž najdôležitejšiu cenu v ekonomike – úrok.
Centrálna banka vytvorí peniaze a zníži základný úrok. Komerčné banky topiace sa v likvidite to napchajú do finančne pologramotných domácností cez hypotekárnu revolúciu. Keď prídu následky monetárnej inflácie v podobe cenovej inflácie, centrálna banka zvýši úrok a likviditu začne sťahovať. Dlhové pasce sklapnú, domácnosti sa trápia, ceny nehnuteľností klesajú. Tento proces a jeho zhubný vplyv na ekonomiku som detailne popísal v mojej knihe Zlé peniaze – sprievodca krízou v roku 2015:
„Takzvaný čistý trhový úrok, čiže bez vplyvov rizika a inflácie, určuje diskont medzi jednotlivými stupňami produkcie. Z hľadiska rovnováhy, ku ktorej systém smeruje, je totožný s mierou ziskovosti v ekonomike. Tento trhový úrok môže v nemanipulovanej ekonomike klesať z dôvodu zmien v ponuke alebo dopyte po úsporách. Napríklad poklesne investičný dopyt po nasporenom reálnom kapitále zo strany podnikateľov, ktorí nevidia toľko príležitostí na jeho výnosné umiestnenie, čo ho urobí lacnejším. Alebo vzrastie ponuka reálnych úspor väčšou mierou úspor obyvateľstva. Takýto rast úspor je sprevádzaný poklesom obratu v stupňoch produkcie bližšie k spotrebe, keďže ušetriť na úver podnikateľovi sa dá iba to, čo sa neminie na iPhone alebo alkohol. Naopak, vyššie úspory vedú k rastu investícií v stupňoch produkcie vzdialenejších od spotreby.