Centrálna banka vytvorí peniaze a zníži základný úrok. Komerčné banky topiace sa v likvidite to napchajú do finančne pologramotných domácností cez hypotekárnu revolúciu. Keď prídu následky monetárnej inflácie v podobe cenovej inflácie, centrálna banka zvýši úrok a likviditu začne sťahovať. Dlhové pasce sklapnú, domácnosti sa trápia, ceny nehnuteľností klesajú. Tento proces a jeho zhubný vplyv na ekonomiku som detailne popísal v mojej knihe Zlé peniaze – sprievodca krízou v roku 2015:
„Takzvaný čistý trhový úrok, čiže bez vplyvov rizika a inflácie, určuje diskont medzi jednotlivými stupňami produkcie. Z hľadiska rovnováhy, ku ktorej systém smeruje, je totožný s mierou ziskovosti v ekonomike. Tento trhový úrok môže v nemanipulovanej ekonomike klesať z dôvodu zmien v ponuke alebo dopyte po úsporách. Napríklad poklesne investičný dopyt po nasporenom reálnom kapitále zo strany podnikateľov, ktorí nevidia toľko príležitostí na jeho výnosné umiestnenie, čo ho urobí lacnejším. Alebo vzrastie ponuka reálnych úspor väčšou mierou úspor obyvateľstva. Takýto rast úspor je sprevádzaný poklesom obratu v stupňoch produkcie bližšie k spotrebe, keďže ušetriť na úver podnikateľovi sa dá iba to, čo sa neminie na iPhone alebo alkohol. Naopak, vyššie úspory vedú k rastu investícií v stupňoch produkcie vzdialenejších od spotreby.
V ekonomike s moderným finančným systémom, kde základnú úrokovú sadzbu určuje centrálna banka, je to však trochu inak. Úroky klesajú aj bez toho, aby sa čokoľvek udialo s dopytom či s ponukou reálnych úspor v ekonomike. Úrok môže jednoducho klesnúť preto, lebo sa tak rozhodlo niekoľko šedivých pánov a dám s titulom PhD. z ekonómie v neprimerane honosnej štátnej budove. Táto falošná cena narobí kopu problémov. Na začiatku sú všetci radi. Hádam s výnimkou sporiteľov, ktorí majú nižšie výnosy zo svojich úspor. Začiatok inflácie, nafukovania množstva peňazí v obehu, všetci milujú. Inflácia je v počiatočných fázach čistým ekonomickým dobrom. Povestným obedom zadarmo, ktorý by v ekonomike nemal existovať. Kto by nemal rád úvery za babku pre každého?
Monetárna stimulácia Fed-om pred krízou mala podobné efekty, ako keby zrazu pod Wall Street objavili nádrž s päťročnou produkciou ropy Spojených arabských emirátov. Pritom sa len zväčšil počet merných jednotiek a celá ilúzia bola postavená na mätúcom procese úpravy cien, ktorý zapracoval túto zmenu. Namnožené peniaze znižujúce trhové úroky vyslali ekonomickým aktérom falošné signály, že o danú sumu narástlo reálne bohatstvo spoločnosti. Okamžite narástol ekonomický optimizmus, a tým aj ochota zadlžovať sa. Ľudia zrazu očakávali vyššiu produktivitu, a tým aj udržateľnosť vyššieho dlhu, ako mali dovtedy.
Investičné úvery pre podnikateľov zlacneli, spotrebitelia si mohli brať väčšie spotrebné úvery a hypotéky. Domácnosti a podnikatelia prispôsobia svoje správanie domnelému zväčšenému rezervoáru reálnych úspor tým, že viac spotrebovávajú a investujú a menej sporia, nevediac, že ide o monetárnu fatamorgánu. Podniky rozširujú kapacity. Všade sa stavia, rozbiehajú sa projekty najvyšších budov miest, krajín či dokonca sveta.
Monetárna ilúzia vedie k ambicióznym investičným projektom s extrémne dlhou návratnosťou, ktoré sa pri neprirodzene nízkych úrokoch zdajú byť ziskové. Kapitalistom rastie vďaka nižším úrokom výnos hraničného investovaného doláru, čo ich tlačí do rizikovejších investičných vôd. Redukcia úrokov neproporcionálne zvyšuje ziskovosť najmä zdĺhavejších produkčných procesov.
Z monetárnej expanzie preto zvyknú najviac profitovať sektory ekonomiky vzdialené od spotreby alebo statky dlhodobej spotreby. Vidno preto množstvo nových investícií, napríklad v sektore komerčných nehnuteľností alebo v produkcii nerastných surovín, v technologicky náročnej a zdĺhavej výrobe, alebo v raste predaja domov a áut. Pritom práve hodnota dlhých projektov je extrémne citlivá na presnosť informácií týkajúcich sa úrokovej miery v ekonomike. Tieto projekty sú extrémne zraniteľné, keďže čím je projekt dlhodobejší, tým dlhšie obdobie môžu nové informácie narušiť jeho ziskovosť.
Keďže kapitál a práca sa v prevažnej miere navzájom dopĺňajú (sú komplementy), rastom úverov rastie aj dopyt po pracovnej sile, čo sa prejaví rastúcou zamestnanosťou a rastúcimi mzdami nielen v najviac boomujúcich sektoroch, ale naprieč celou ekonomikou. Na rast súčasnej hodnoty budúcich príjmov reagujú aktíva a kapitálové statky rastom, znižovanie úrokov dvíha ceny domov, akcií. Nafukuje sa nominálne čisté bohatstvo, teda rozdiel medzi majetkom a záväzkami ľudí. Tí papierové bohatnutie oslavujú ešte väčšou spotrebou. Podnikom rastú zisky, štátom príjmy z kapitálových či príjmových daní a odvodov.
Politikov do ich míňania nútiť netreba. Ešte viac začnú rozhadzovať, krytí rúškom rastúcich daňových príjmov, ktoré na nejaký čas zamaskujú ich fiškálnu nezodpovednosť. Boom vidno na každom kroku, či v súkromnej, alebo vo verejnej správe. O tom, že je falošný a postavený na hlinených nohách monetárnej stimulácie, nikto nechce počúvať. Komu takéto spiatočnícke kuvikanie pomôže?
Toto novoobjavené bohatstvo spoločnosti je zdanlivé. Produkčná štruktúra ekonomiky sa adaptuje na novú realitu, ktorá je však postavená na omyle. Symfónia rôznych podnikateľských činností, z ktorých je vyskladaná výrobná linka ekonomiky, je synchronizovaná práve úrokom. Umelo, novými peniazmi z centrálnej banky znížený úrok funguje ako opitý dirigent. Výsledkom síce nie je totálna kakofónia, no netreba ani skúsené ucho na zistenie, že niečo nie je v poriadku. Zbesilé tempo sa neskončí hodnotným zážitkom. Okrem počtu peňažných žetónov sa v skutočnosti nič nezmenilo. Ekonomika nemá k dispozícii viac reálnych úspor, ako signalizuje nízky úrok.
Práve naopak, zvýšená spotreba, nové pomýlené investície a znížená ochota ľudí šetriť za nižšie úroky dostupné úspory skôr zníži. V ekonomike nie je dostatok reálneho kapitálu na to, aby sa udržiavali pri ekonomickom živote všetky existujúce či nové investičné projekty, a zároveň aby ľudia spotrebovávali na doterajších úrovniach. Niekto musí ustúpiť.
Ide o podobnú situáciu, ako keby Robinson po týždni stavby člna zistil, že mu Piatok pri rozhodovaní o začatí stavby člna zle spočítal, koľko majú k dispozícii reálneho kapitálu – sušených rýb. Prázdna špajza a škvŕkajúci žalúdok ho donútia prerušiť rozbehnutý projekt výroby kapitálového statku – člna, prepustiť Piatka a vrátiť sa k lovu z brehu. Projekty, ktorých ziskovosť je podmienená umelým úrokom pod jeho prirodzenou hodnotou, musia skôr či neskôr zaniknúť. Nie sú postavené na ekonomickej realite, ale na prianiach politikov a ich úradníkov. Môžeme ich preto nazvať pomýlenými investíciami.
Centrálni bankári a väčšina ekonómov túto úlohu štátnej plánovacej komisie a jej efekty na ekonomiku popiera alebo minimálne ignoruje. Preto ma prekvapila a zároveň potešila ostatná Správa o finančnej stabilite Európskej centrálnej banky.
Príspevok rôznych šokov v percentách k reálnemu rastu cien rezidenčných nehnuteľností v eurozóne medzi prvým štvrťrokom 2014 a posledným štvrťrokom 2022.
V nej okrem iného aj empiricky skúmali, ktoré faktory boli najdôležitejším prvkom v raste cien rezidenčných nehnuteľností v eurozóne medzi rokmi 2014 až 2022. Jednoznačne im vyšla štátna centrálna banka a jej monetárna politika. Čakám, ako sa toto empirické potvrdenie mojej teórie, že ceny dlhých aktív manipuluje štát, čím narúša efektívnu alokáciu v ekonómii, pretaví do praxe tejto inštitúcie. Tipol by som, že nijako. Kapry si rybník sami nevypustia. Ľudia by ale slona v učebni finančnej gramotnosti nemali ignorovať. Inak ich to vyjde draho.
