Medzi mestom a mestskými časťami nastanú zmeny v prerozdeľovaní financií

BRATISLAVA – Okrem zvyšovania daní z nehnuteľností a schvaľovania rozpočtu na rok 2024 prerokovali poslanci mestského zastupiteľstva na štvrtkovom zasadaní aj zmenu Štatútu hlavného mesta. Najnovšia zmena jedného zo základných dokumentov Bratislavy upravuje prerozdelenie financií medzi mesto a jednotlivé mestské časti.

Bratislavské mestské zastupiteľstvo. Foto: Ivan Lučanič

Zmena Štatútu súvisí s májovou zmenou školského zákona, ktorým sa zmenilo financovanie materských škôl. Dovtedy získaval na chod škôlok financie Magistrát hlavného mesta Bratislava a ten ich následne prerozdeľoval pre jednotlivé mestské časti. Magistrát si však z týchto peňazí časť nechával. Mestské časti tak museli chýbajúce financie často vyberať od rodičov detí v takzvanom poplatku na prevádzku materských škôlok. Novela školského zákona mala za cieľ previesť tieto financie priamo na zriaďovateľa, teda na mestské časti.

Mohlo by Vás zaujímať Bratislavčania si v novom roku priplatia. Poslanci schválili zvýšenie dane z nehnuteľností

Mesto sa však pri tejto téme dlhodobo bránilo. Podľa viacerých vyjadrení primátora Matúša Valla hlavné mesto nespochybňuje nároky mestských častí na financie pri prevádzke materských škôl. Uvádza však, že tie peniaze, ktoré mesto dostáva od štátu, nie sú len na chod. Mesto totiž podľa jeho vyjadrenia prevádzkuje verejnú dopravu, ktorá ku týmto školským zariadeniam rodičov a deti privádza. Rovnako prevádzkuje osvetlenie okolo týchto zariadení, a preto je namieste, aby existoval mechanizmus, ktorý by zohľadňoval tak výdavky hlavného mesta, ako aj potreby zriaďovateľov, teda mestské časti.

Výsledkom a kompromisom má byť práve zmena Štatútu hlavného mesta, ktorá upravuje nový pomer rozdelenia financií. Celkový finančný dopad v novom návrhu Štatútu je približne 2,36 milióna eur v prospech mestských častí. Samozrejme, konkrétne sumy pre rok 2024 budú vypočítané až na základe celkového výnosu podielovej dane nového roku a rovnako z celkového počtu žiakov v Bratislave a na Slovensku.

Mohlo by Vás zaujímať Odchádzajúci poslanec Winkler: Primátor Vallo zadlžil Bratislavu a vyhlásil svätú vojnu motoristom v meste

Súčasťou zmeny štatútu má byť aj zmena prerozdelenia výnosov z predaja parkovacích lístkov, o ktorej sme už v Bratislavskom Štandarde informovali. Hoci ide v konečnom dôsledku pre rok 2024 o celkom malé financie, mesto chce aspoň takto do budúcna kompenzovať časť výpadkov v rozpočte. Je totiž predpoklad, že po zaregulovaní ďalších oblastí do systému PAAS sa výnosy z predaja parkovacích lístkov násobne zvýšia.

V rámci diskusie tvrdil tón predovšetkým starosta Petržalky Ján Hrčka. „Na disproporcie v prerozdelení peňazí medzi mesto a mestské časti upozorňujem na tomto zastupiteľstve už od roku 2017. Po mojom nástupe na pozíciu starostu mestskej časti Petržalka som na to upozorňoval primátora Valla, že mestská časť Petržalka, ktorá mala v roku 2018 viac ako 900 neprijatých detí do materských škôl a teda musela tento problém vyriešiť, ale paradoxne vyriešením tohto problému a teda navyšovaním kapacít sa navyšujú aj investičné náklady na vytvorenie nových tried, rovnako prevádzkové náklady, v podobe nových učiteliek, či energetických nákladov, ale príjmy ktoré mestská časť za svoju službu a prácu dostane sa jej zvýšia len o 50%, pretože zvyšok si ponechá magistrát, ktorý žiadne náklady s takouto činnosťou nemá," uviedol v rámci diskusie starosta mestskej časti Petržalka Ján Hrčka.

Mohlo by Vás zaujímať Ekonóm Mlýnek: Chyby primátora Valla nakoniec zaplatia Bratislavčania zvýšenými daňami

Zároveň dodal, že len za posledné 4 roky predstavujú tieto náklady sumu vyššiu ako 2 milióny eur. „To čo je teraz navrhované, teda jednorazová kompenzácia predchádzajúcich nákladov a úprava vzorca prerozdelenia peňazí je pre mňa lepší stav, ako to čo bolo doteraz. Nová úprava vzorca je pre mňa stále len bulharskou konštantou," uviedol Hrčka.

Na jeho príspevok nadviazal aj ružinovskí starosta Martin Chren, ktorý za neúnavnosť v tejto téme Jánovi Hrčkovi poďakoval. „Bez práce Jána Hrčku by ani veľká časť poslancov, ani mnohých ľudí pracujúcich na magistráte nerozumela tomu, ako sú financované škôlky a ani by sme sa nedostali k tomu, aby sme mohli dnes schvaľovať túto zmenu Štatútu," uviedol ružinovskí starosta. „Bolo by naivné si myslieť, že by od nového roku magistrát začal preposielať mestským častiam plnú sumu, ktorú dostáva od štátu. Bolo preto potrebné sa dohodnúť. Suma na ktorej sme sa dnes s magistrátom dohodli je výsledkom kompromisu. Táto suma bude stáť magistrát ročne približne 2,5 milióna eur a 3 milióny eur v jednorazovej kompenzácii platieb z minulosti. Konečne tak ale budeme v mestských častiach dostávať viac,“ dodal Martin Chren.

Uvedenú zmenu tak po krátkej diskusii na štvrtkovom zastupiteľstve prijalo 39 poslancov zo 42 prítomných. Starosta Ján Hrčka a poslanci Ján Karman a Martin Winkler sa pri tomto hlasovaní zdržali.