„Je to moja šiesta kniha, štvrtá vydaná vo vydavateľstve Ikar. Okrem knihy, ktorú som písala o behu farára Petra Gombitu za chudobných, je to znova kniha o vzťahoch, ale teraz tak trošičku iná, povedala by som, že som príbeh dala do polohy rozprávky pre dospelých. Samozrejme, nie je to rozprávka. Toto slovo používam len preto, lebo tam vystupujú tajomné, záhadné svetelné bytosti, ktoré som si zavolala na pomoc, aby som dosiahla efekt, ktorý som chcela docieliť. V knihe ide o to, že neraz síce vnímame, že nám niekto ubližuje, ale nevnímame, že aj my niekomu ubližujeme. Obálku sme dali takú hravú, rozprávkovú. Bola to spoločná práca môjho syna Miška a môjho zaťa, grafika Adama Mitra. Fotka na obale je spojením mojej a dcérinej fotky,“ približuje svoju novinku Jarmila Repovská.
Námet na túto knihu vznikol približne pred piatimi rokmi. „Vždy mám viac nápadov, ktoré rozpíšem, a potom sa k námetu, ktorý ma volá, vrátim. Pri tomto som pocítila, že ho mám písať, poslala som ukážku Ikaru, zapáčila sa im, tak som ho dokončila. Od poslednej knihy som mala dlhšiu pauzu, môj návrat k písaniu je tiež zaujímavý príbeh. Bola som na besede s bezdomovcami, kde bol aj jeden po česky rozprávajúci muž. Vravela som, že mi už dlhšie nevyšla kniha a on mi povedal: ‚Víte, asi jste potřebovala dlouhou pauzu, aby jste psala knihy na jiné téma. Potřebovala jste vnitřní přerod.‘ Ja som sa postavila a poďakovala sa mu. Vyčítala som si totiž, že som prestala písať.“
