Čo s cyklotrasou na staromestskom nábreží? Konflikt názorov pokračuje

Najväčšími výčitkami v podnete od policajtov boli priestupky spájané s bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Ide najmä o prípady, keď vodiči vojdú do križovatky, aj napriek tomu, že im situácia nedovoľuje pokračovať v jazde aj za križovatkou. Dochádza tak k rôznym kongesciám (dopravným zápcham, pozn. red.), ktoré podľa podnetu spôsobujú najmä vodiči mestskej hromadnej dopravy.

Na predmetný podnet zareagoval prezident Cyklokoalície Dan Kollár. Ten uvádza, že: „Nosnú časť podnetu KDI tvorí konštatovanie, že vodiči porušujú § 20 ods. 3 zákona o cestnej premávke. Od polície by sme teda na miestach, ktoré sama identifikovala, očakávali najmä zvýšený dohľad nad dodržiavaním pravidiel cestnej premávky – ideálne v kombinácii s informačnou kampaňou zameranou na predmetný paragraf.“

Krajský dopravný inšpektorát zároveň skonštatoval, že viaceré svetelné križovatky v Bratislave sú kapacitne nevyhovujúce a medzi ne patrí aj križovatka Nábrežie armádneho generála Ludvika Svobodu – Most SNP. Kollár z Cyklokoalície ale tvrdí, že „križovatky v Bratislave kapacitne nevyhovovali už pred ôsmimi rokmi, dávno pred vznikom cyklotrasy na Vajanského nábreží. Príčinou totiž nie je vznik cyklodopravnej infraštruktúry, ale priestorová neefektivita individuálnej automobilovej dopravy“.

Podľa neho od tvorby Územného generelu dopravy pritom počet áut v Bratislave kontinuálne narastá, a tak nemožno očakávať zlepšenie samo od seba, bez výrazných zmien v uliciach Bratislavy. Ak má byť zabezpečená dobrá mobilita obyvateľov mesta, sú podľa Cyklokoalície nevyhnutné ďalšie kroky v podpore udržateľnej dopravy, medzi ktoré patrí aj zvyšovanie bezpečnosti cyklodopravy a znižovanie atraktivity jazdy autom prostredníctvom premeny jazdných pruhov na cyklopruhy.

Podobný názor zastáva aj Ivana Némethová z občianskeho združenia Znepokojené matky, ktorá na margo podnetu policajtov poznamenala, že Krajský dopravný inšpektorát síce pozná strategické dokumenty, ale ich obsah vôbec nereflektuje.

„Nárast počtu automobilov v Bratislave je neudržateľný, preto je potrebné dávať ľuďom bezpečné a pohodlné možnosti, ako sa prepravovať pešo, na bicykli a MHD. Zo základnej znalosti princípu dopravnej indukcie vyplýva, že zápchy sa nevyriešia tým, že rozšírite cesty. Naopak, áut by ešte pribúdalo a zápchy by sa časom ešte zhoršovali.“

Podľa nej je preto dôležité uplatňovať prvky upokojovania dopravy a tým je aj zužovanie jazdných pruhov. „Táto zmena na Vajanského priniesla výrazné zlepšenie bezpečnosti pre chodcov a cyklistov,“ dodala Némethová.

Opačný pohľad na vec má však dlhoročný dopravný analytik Jozef Drahovský. „Osobne jazdievam týmto úsekom aj na bicykli a danú cyklotrasu nepovažujem za bezpečnú, ale za značne rizikovú. Chvíľu je vyhradená len pre cyklistov, chvíľu aj pre BUS a chvíľu aj pre všetky ostatné vozidlá,“ konštatuje analytik.

Sám však tvrdí, že cyklotrasa cez nábrežie je potrebná, treba ju však vybudovať tak, aby bola pre cyklistov bezpečná a nedošlo by k zbytočnému obmedzeniu dopravy. Úmyselne sa ale zvolilo aktuálne riešenie. „Vysvetlenie podal hovorca magistrátu a vedúci predstaviteľ Cyklokoalície v médiách, v ktorom konštatoval, že ich cieľom bolo účelové obmedzenie automobilovej dopravy. Čo sa im aj podarilo,“ dodal Drahovský.

Obmedzenia dopravy kritizujú vo svojom podnete aj policajti, ktorí uvádzajú, že majú konkrétne dáta k pohybu cyklistov na nábreží. „Za posledných 12 mesiacov prešlo v oboch smeroch približne 260-tisíc cyklistov, čo je denne 720 a teda 360 v jednom smere. Počet cyklistov pohybujúcich sa po novovytvorenej cestičke je teda v oboch smeroch minimálny a teda dopravný priestor je nevyužitý,“ konštatuje podnet KDI.

Ivana Némethová zo Znepokojených matiek ale tieto výhrady odmieta. „Plánovanie mobility je zodpovednosťou samosprávy, ktorá musí brať do úvahy nielen plynulosť premávky, ale aj udržateľnosť, spravodlivé rozdelenie verejného priestoru a dopady na zdravie a život obyvateľov a návštevníkov mesta. Argument KDI o počte cyklistov je zavádzajúci, keďže cyklotrasa je v prevádzke len 3 mesiace, a na hodnotenie jej celoročného využívania je teda príliš skoro,“ dodala.

Ani starostovia sa však na nábrežie nepozerajú rovnakou optikou. Podľa vyjadrení starostky Karlovej Vsi Dany Čahojovej by malo dôjsť k čiastočnej náprave. „Vzhľadom na publikované rizikové dopravné situácie vznikajúce na tomto úseku, ale aj na naše praktické skúsenosti, očakávame minimálne úpravu a odstránenie najväčších rizík. Úlohou krajského dopravného inšpektorátu je dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou premávky, a to zdôrazňujem všetkých jej účastníkov – chodcov, cyklistov aj motoristov. Predpokladám, že v tomto zmysle a s týmto cieľom KDI zhromažďuje informácie a navrhuje príslušné opatrenia, ktoré by sa mali rešpektovať,“ zaslala v stanovisku Čahojová.

Úplne opačný názor má však starosta Rače Michal Drotován, ktorý určite nie je za navrátenie do pôvodného stavu, ale skôr vidí priestor vytvoriť v danej lokalite pešiu zónu. „Považujem dané riešenie vo vzťahu ku chodcom za nedostatočné a v budúcnosti si viem v danej oblasti predstaviť rozšírenie pešej zóny smerom k Dunaju,“ uviedol Drotován.

Či na podnet policajtov magistrát pod vedením primátora Matúša Valla nejakým spôsobom v budúcnosti zareaguje, je v súčasnosti ťažké povedať. Najnovšie na tomto úseku pribudli plastové stĺpiky, ktoré upozorňujú na obrubníky oddeľujúce cyklocestu od jazdného pruhu pre automobily.