Prečo život plynie tak rýchlo? Ako je možné, že sme za jeho zenitom? Čo sa stalo s našimi predstavami a ambíciami? Nielen tieto otázky vám napadnú pri čítaní knihy Jonáša Jasena Portrét Alexandra. Nevieme, kto sa za týmto pseudonymom skrýva, ale je jasné, že už má kus života za sebou.
Román predstavuje hrdinu v dlhom časovom úseku aj prostredníctvom predkov. Formujú nás skúsenosti našich rodičov a sprostredkovane aj skúsenosť predošlých generácií. Toto je premisa, od ktorej sa príbeh odvíja. V Alexandrových génoch nájdeme modrú krv, nemanželský pôvod, nejednoznačný vzťah ku šľachte a úspechu, i definovanie vlastného plebejstva. Nájdeme aj slová dávno zabudnuté – napríklad malomeštiactvo. Alexandrovo hľadanie vyvoláva otázky. Možno dokážeme rekonštruovať osudy našich pradedov, vieme však definovať ich otlačok vo vlastnom osude?
Alexander má od detstva rád knihy a veľa premýšľa. Charakterizuje ho odťažitý postoj ku svetu. Akoby bol od počiatku na jeho okraji v úlohe pozorovateľa. Symptomatické je, že sa stane televíznym dramaturgom – radí scenáristom, ale sám písať nemusí. Sprostredkúva príbehy iných autorov, ktorí sami prinášajú už spracované osudy fiktívnych či reálnych postáv.