Nejde len o Globsec, ministerstvá financujú aj Trnkovu Gerulatu. Ministrom vnútra aj obrany sa však konať akosi nechce

Súčasťou delegácie, ktorá na jar žiadala v Bruseli EÚ a NATO o zásah „protihybridných tímov“ do našich volieb so vznešene pôsobiacim cieľom, za ktorým sa skrývala snaha zabrániť víťazstvu opozície, bol aj Michal Trnka zo spoločnosti Gerulata Technologies.

Trnka sa akcie zúčastnil spolu s bývalým adminom facebookovskej stránky polície Dávidom Púchovským, bývalým zamestnancom Globsecu a vtedajším zástupcom ministerstva vnútra Danielom Milom a Miroslavou Sawiris z Úradu vlády.

Podobne ako pri Globsecu, aj o spoločnosti Gerulata platí, že jej minulá vláda zanechala dedičstvo v podobe sporného subvencovania zo štátneho rozpočtu, ktorého pokračovanie by malo byť serióznou témou verejnej diskusie.

Krátko pred voľbami prezidentkina vláda na čele s Ľudovítom Ódorom spečatila pre spoločnosť Gerulata Technologies dotáciu 416-tisíc eur. Gerulata ešte začiatkom roka vyhrala súťaž na softvér monitorujúci „informačné operácie”.

Medzi objednávateľmi projektu je okrem ministerstva vnútra, ktoré v čase vyhlásenia verejného obstarávania riadil Roman Mikulec z OĽaNO (dnes hnutie Slovensko), aj rezort obrany, v tom čase mu šéfoval Jaroslav Naď (vtedy OĽaNO, dnes Demokrati).

Zisťovali sme, či bude nová vláda v tejto spolupráci pokračovať, respektíve, či vôbec existujú možnosti na jej zrušenie. Oficiálne vyjadrenia zatiaľ pôsobia veľmi opatrne až rozpačito. „Na ministerstve vnútra sa aktuálne s prihliadnutím na úlohy vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády prehodnocujú doposiaľ uzatvorené zmluvy,“ odpovedalo pre Štandard tlačové oddelenie ministerstva vnútra. „Presnejšiu informáciu k danej zmluve so spoločnosťou Gerulata Technologies vám z uvedeného dôvodu zatiaľ nevieme poskytnúť.“ Ministerstvo obrany nám do uzávierky svoje stanovisko k zaslaným otázkam neposlalo vôbec.

Pri Gerulate a jej spolupráci so štátom v tejto citlivej oblasti je však niekoľko vážnych problémov.

Dva mesiace predtým, ako vyhrala zmienené verejné obstarávanie, zverejnila zoznam 150 takzvaných ruských propagandistov pôsobiacich u nás. Celý zoznam bol predstavený v blogu pod názvom Odhalenie ruskej propagandistickej siete na Slovensku. Blog sa v tomto momente už na internete nenachádza, no tu je jeho archivovaná verzia. V zozname sa nachádzali aj Andrej Danko či Tomáš Taraba, ktorí sú dnes súčasťou vlády. 

Zoznam následne okamžite v hojnej miere preberali mnohé médiá, lživo ho interpretovali ako „veľký zoznam prokremeľskej propagandy“, používali ho ako nástroj diskreditácie a spoločenskej likvidácie rôznych portálov. Problematickosťou zoznamu, ktorý niesol viaceré dezinformačné a manipulatívne črty, sa však nezaoberali. Zoznam totiž obsahoval portály, z ktorých síce mnohé dezinformácie naozaj šírili, ale boli tam aj také, kde to tak nebolo. A práve v tom je jadro problému.

Michal Trnka pre Štandard priznal, že tvorcovia zoznamu neskúmali fakt, či jeho aktéri pri šírení správ hovoria pravdu, ale zaradenie sa uskutočnilo skôr na základe ich hodnotovej orientácie. Skrátka, kto oponoval alebo sa aspoň polemicky zamyslel nad zmysluplnosťou deštruktívnej americkej zahraničnej politiky (keď napríklad rozširovanie NATO vedie k vojne, čo svojho času prekážalo aj Merkelovej či Sarkozymu), skončil ako označený na zozname a mal byť následne ostrakizovaný až likvidovaný.  

„Publikovaný zoznam nezohľadňuje pravdivosť alebo nepravdivosť tvrdení. Zohľadňuje iba to, čo uvádzame – či daný informačný zdroj šíri proruské naratívy a vybrané metriky daného zdroja (jeho aktivita, schopnosť generovať interakcie a vplyv na sieť zdrojov, ktoré tiež šíria proruské naratívy),“ povedal vtedy pre Štandard Michal Trnka.

Bizarné v tomto kontexte bolo, že naratívy a ruskú agendu u nás šírilo podľa zoznamu aj ruské veľvyslanectvo.

Onálepkovať v súčasnosti niekoho za ruského propagandistu, a to aj úplne bezdôvodne, znamená spoločenskú izoláciu. O tom sa u nás presvedčil každý, kto si dovolil kritiku voči línii bývalej vlády, s ktorou pritom podľa prieskumov nesúhlasili dve tretiny Slovákov.  

Akými metódami pracuje Gerulata

Hoci nie je vylúčené, že Gerulata odhalila aj viacero webov, na ktorých sa mohli šíriť ruské dezinformácie, spoločnosť sa však touto metódou pokúsila poškodiť aj vlastných ideových súperov, prípadne kritikov.

Na zozname sa ocitol napríklad web hrot.info. Ten preukázateľne žiadnu ruskú propagandu nešíri, zato v minulosti napísal niekoľko kritických textov o Esete, napríklad o kauze Carlton, prípadne priniesol analýzu, v ktorej sa zamýšľal, že spoločnosť Eset svojím synergickým vplyvom v mediálnom, nadačnom a aktivistickom prostredí dokáže ovplyvňovať politiku a podľa viacerých západných definičných kritérií spĺňa označenie oligarchia. Išlo o sporné tvrdenia, no zároveň slušne a argumentačne na úrovni napísané polemické texty.

Systém Gerulata Juno má najnovšie podľa poslednej zákazky vláde slúžiť na „monitorovanie a analyzovanie šírenia dezinformácií a misinformácií, s nimi spojenými naratívmi“ a pomôže jej „vizualizovať prepojenia a rozsah prepojení medzi verejnými účtami na sociálnych sieťach“.

Zákazka pre Gerulatu je vzhľadom na predchádzajúce zlyhania citlivá aj preto, že firma by za peniaze štátu mala de facto špehovať občanov za ich názory. Predchádzajúce skúsenosti s touto firmou však ukázali, že pestujú kultúru, ktorá je pripravená šikanovať za iné názory. Nuž a to vážne spochybňuje jej pripravenosť pracovať pre vládu. Ak za proruského trola de facto označuje akékoľvek kritické názory voči západnej politike, zjavne si pritom neuvedomuje, že v dobe obrovskej polarizácie môže byť takýto prístup, ak je nepravdivý, vyslovene nebezpečný.

Je preto silne otázne, či by firma, ktorá manipulatívnym spôsobom zneužíva údajný „boj proti dezinformáciám“ na likvidáciu svojich súperov a ktorá šikanovala ľudí s opačným názorom, mala dostávať štátne granty na špehovanie spoločnosti.

Gerulata sa doteraz za svoj minulý škandál neospravedlnila a za svoje zlyhania neniesla zodpovednosť. Nie je teda vylúčené, že aj štátne granty môže zneužívať podobným spôsobom.

Po jej škandále s priemyselnou výrobou „proruských dezinformátorov“ by štátni úradníci mali hľadať spôsob, ako sa zo zmluvy vymaniť a ak by ju aj nešlo zrušiť či rozumne upraviť v súčasnosti, v budúcnosti ju aspoň nepredĺžiť.

Jedna vec je, ak si súkromní aktéri vymýšľajú rôzne falošné hybridné metódy, ako likvidovať svojich oponentov. Ale je ťažko ospravedlniteľné, aby za to dostávali peniaze od štátu, ktorý tak nemá istotu, či nefinancuje hybridnú činnosť proti svojim vlastným občanom.

Práve Trnkova spoločnosť vážnym spôsobom spochybnila a podlomila dôveru spoločnosti v boj proti hoaxom a dezinformáciám. Ten môže byť úspešný len vtedy, ak ho ako dôveryhodný vníma nadkritická časť populácie. Spoločnosť Gerulata prináša presný opak.