Hľadať pozitívne ekonomické efekty vojny je klam rozbitého okna. Izraelská ekonomika prechádza skúškou

Nepriame náklady sú násobne vyššie. Pripomínam, že Izrael je maličký štát. Má menej než polovičnú rozlohu oproti Slovensku, necelých desať miliónov obyvateľov a iba štvornásobok HDP Slovenska. Izrael má síce bohatú vojnovú históriu, s výnimkou arabsko-izraelskej vojny však hlavná fáza konfliktov trvala maximálne jednotky týždňov. Vojna s Hamasom má ostrú fázu už tretí mesiac.

Najväčšia mobilizácia za posledných 50 rokov odčerpala z ekonomiky 360-tisíc ľudí, čo je 8 percent pracovnej sily. Cezhraničný turizmus je mŕtvy. Letecká doprava komplikovaná. Zhruba 120-tisíc ľudí z najviac zasiahnutých oblastí opustilo domovy. Trištvrte produkcie izraelskej zeleniny pochádza z poľnohospodárskeho pásma v blízkosti Gazy. To je teraz nielen v dotyku s bojovou zónou, ale opustili ju desiatky tisíc zahraničných pracovníkov (z ktorých mnohí sa stali obeťami októbrového útoku), čiastočne za nich zaskakujú dobrovoľníci. Činnosť firiem a inštitúcií v krajine neustále prerušujú raketové útoky.

Októbrový útok spôsobil škody za 1,2 – 1,5 miliardy eur. Odhady širších nákladov sa rôznia. Podľa izraelského ekonóma Davida Brodeta vojenské náklady do konca roka 2023 dosiahnu sedem miliárd eur, civilné náklady minimálne ďalšie štyri miliardy. Bank of Israel prišla s odhadom celkových nákladov vo výške zhruba 50 miliárd eur, teda 10 percent izraelského HDP. Ekonomický rast v roku 2023 by mal spomaliť z pôvodne predikovaných 3,5 percenta HDP na 2 percentá, odhady na rok 2024 hovoria o raste 0,2 až 2,2 percenta. Výhodou pre Izrael bolo aspoň to, že do vojny vstúpil s relatívne stabilizovanou ekonomikou a deficitom nižším ako 2 percentá.

Ekonomické bremeno však zďaleka nedopadlo len na židovský štát. Izrael z bezpečnostných dôvodov po októbrovom teroristickom útoku vypovedal 130-tisíc pracovných víz Palestínčanov zo Západného brehu a z Pásma Gazy. Ekonomika Západného brehu sa prepadla o tretinu a Palestínska autorita má denný deficit 24 miliónov dolárov vinou kolapsu daňových príjmov. O nákladoch pre samotnú Gazu škoda písať. Ekonomika pásma aktuálne funguje na 16 percent, okolo 85 percent obyvateľov je bez práce a inflácia dosahuje stovky až tisíce percent. Zničená infraštruktúra posunie Gazu o dekády dozadu.

Nepríjemné ekonomické dôsledky vojny sú aj pre susedný Egypt, Jordánsko a zúbožený Libanon. Podľa odhadov OSN ponesú náklad zhruba 2,3 percenta HDP, teda dohromady 10 miliárd dolárov. Ak však vojna bude trvať dlhšie ako pol roka, môže to byť aj dvojnásobok. A nie je to len o susedoch. V čase písania článku útoky Húsiov v Jemene spustili odklon globálnej lodnej dopravy zo Suezského prieplavu. Dlhšie trvanie takéhoto stavu by znamenalo narušenie logistiky po celom svete.

Izraelskú ekonomiku môže tešiť len to, že výrobky ako nová Merkava Barak, Iron Dome či protidronový systém SMASH si robia špičkovú reklamu. No hľadať pozitívne ekonomické efekty vojny je klam rozbitého okna. Deštrukcia nie je nikdy rast. Predsa niektorí optimisti idú na to inak. Napríklad Jonathan Nathan, popredný právnik z prostredia izraelského tech-sektora, vidí ružovú kombináciu dopytu z rastúcich USA s novým spoločenským obrodením v Izraeli. Vojnová skúsenosť má pomôcť zabudnúť na eskalujúci politický marazmus z posledných rokov a tisíce zákopových kamarátstiev budú zárodkom nových startupov.

Takáto argumentácia mi znie trocha nasilu, ale kto tu má väčšie skúsenosti s povojnovým obrodením? Trhy Izraelu zatiaľ veria. Akciový trh sa po úvodnom prepade veľmi rýchlo pozbieral a v polovici decembra je vyššie ako pred októbrovým útokom. Rovnako tak izraelský šekel.

Zdroj: ishares.com

Pesimista však povie, že vo vojne sa otvára obrovské množstvo nepredvídateľných scenárov. Zmena dynamiky konfliktu by ekonomické predpovede rýchlo zmenila na popol. A nielen tie izraelské.