Hľadať pozitívne ekonomické efekty vojny je klam rozbitého okna. Izraelská ekonomika prechádza skúškou
Vojna s Hamasom je drahá. Každý kus inteligentnej munície stojí stovky tisíc dolárov. Pozemná technika milióny, letecká desiatky miliónov. Netreba ju ani ničiť, už opotrebenie ostrou prevádzkou je extrémne nákladné. Do toho prirátajme potraviny, žold, či zdravotnú starostlivosť pre vojakov. To sú však len priame náklady.
Israel_Palestinians871020001943
Benjamin Netanjahu (uprostred) medzi izraelskými vojakmi. Foto: TASR/AP
Nepriame náklady sú násobne vyššie. Pripomínam, že Izrael je maličký štát. Má menej než polovičnú rozlohu oproti Slovensku, necelých desať miliónov obyvateľov a iba štvornásobok HDP Slovenska. Izrael má síce bohatú vojnovú históriu, s výnimkou arabsko-izraelskej vojny však hlavná fáza konfliktov trvala maximálne jednotky týždňov. Vojna s Hamasom má ostrú fázu už tretí mesiac.
Najväčšia mobilizácia za posledných 50 rokov odčerpala z ekonomiky 360-tisíc ľudí, čo je 8 percent pracovnej sily. Cezhraničný turizmus je mŕtvy. Letecká doprava komplikovaná. Zhruba 120-tisíc ľudí z najviac zasiahnutých oblastí opustilo domovy. Trištvrte produkcie izraelskej zeleniny pochádza z poľnohospodárskeho pásma v blízkosti Gazy. To je teraz nielen v dotyku s bojovou zónou, ale opustili ju desiatky tisíc zahraničných pracovníkov (z ktorých mnohí sa stali obeťami októbrového útoku), čiastočne za nich zaskakujú dobrovoľníci. Činnosť firiem a inštitúcií v krajine neustále prerušujú raketové útoky.