Sú fakty na ťarchu? Keď sa história prekrúcala v záujme ideológie
Replikačná kríza je závažný problém vo vede. Keď niekedy na začiatku desiatych rokov tohto storočia vedci začali opakovať staré experimenty (často išlo o slávne zistenia, na ktorých stáli celé odvetvia), nedokázali dospieť k rovnakým výsledkom. Kríza je obzvlášť veľká v psychológii, kde sa rôznym štúdiám podarilo zopakovať len zhruba 23 až 63 percent výsledkov.
luddisti
Povstanie luddistov. Dobová kresba: Wikimedia
Ale kríza zasiahla aj iné disciplíny. Podľa prieskumu vedeckého časopisu Nature z roku 2018 sa až 70 percentám vedcov niekedy nepodarilo replikovať výsledky svojich kolegov. Dôvody sú rôzne, od zlej metodiky cez nezamýšľané chyby a zastarané prístroje až po normálny podvod. Na svojich kolegov v prírodných a sociálnych vedách sa pobavene pozerali historici v mylnej viere, že im takáto kríza nehrozí.
História totiž nestojí na experimentoch, ale na výskume prameňov. Iste možno špekulovať o ich interpretácii, o tom, akú váhu prikladať jednotlivým dokumentom, či o ich dôveryhodnosti. Možno dokonca diskutovať, či sa udalosti naozaj stali tak, ako sú popísané, alebo či sa vôbec odohrali. To je obzvlášť problém pri histórii antiky, kde prameňov býva len pár a často sú dielom úplne neobjektívnych autorov.