Desaťtisíc malých ja. Ako sa robia experimenty na ľudských embryách
Pol milimetra nie je práve veľa. Na to, aby sme dobre videli niečo také malé, je vhodné vziať si lupu, ak nie mikroskop. Ale vedecké revolúcie niekedy vyrástli aj na menších základoch. Keď kolegovia slávneho fyzika lorda Rutherforda v roku 1932 prvýkrát rozštiepili atóm, nemali šancu sa na výsledok svojej práce vôbec pozrieť. Biológia však pracuje s väčšími objektmi ako atómová fyzika, zobrazovacie metódy počas stovky rokov tiež výrazne pokročili, a tak sa jeden tím z Weizmannovho inštitútu mohol so svojím čerstvým dielom pokochať aj vizuálne.
Výskumníci kmeňových buniek vo Weizmannovom inštitúte v Izraeli vytvorili umelé modely ľudských embryí, ktoré úspešne rástli mimo maternice až do 14. dňa. Zdroj: profimedia.sk
Výskumníci kmeňových buniek vo Weizmannovom inštitúte v Izraeli vytvorili umelé modely ľudských embryí, ktoré úspešne rástli mimo maternice až do 14. dňa. Zdroj: profimedia.sk
Boli to embryá, ľudské embryá, technicky vzaté „modely“ embryí, pretože veda zase raz predbehla legislatívu a so vznikom niečoho takého sa úradne nepočíta. Normálne embryo totiž vzniká – v tele alebo v laboratórnom skle, to je úplne jedno – spojením spermie a vajíčka. Tak to funguje u pavúkov, rýb, jašteričiek aj ľudí.
Niektoré embryá vo Weizmannovom inštitúte však vznikli z bežnej telesnej bunky. Boli to de facto klony svojho darcu.