Dostali ste od predchodcu aj nejaký darček?

Nie, ale verím, že počas nášho krátkeho pôsobenia sme my pripravili pre Slovensko darček v tom, že sme dokázali zachrániť čo najviac financií z eurofondov.

Čakalo na vás nejaké nemilé prekvapenie? Ak áno, čo to bolo?

Rezort som nedostal v dobrom stave a čakalo ma tam mimoriadne negatívne prekvapenie, za ktoré môže opäť bývalá ministerka Remišová. Prvé, čo som tam našiel, boli sedačka za osemtisíc eur, stôl za štrnásťtisíc či štvornásobne predražené vešiaky a nevypovedateľné predražené nájomné zmluvy. Okrem toho sme tu našli už len problémy a kopec pokút.

Ak by sa dal ohodnotiť známkou (ako v škole) 1 až 5 stav rezortu, v akom ste ho našli, čo by svietilo na vysvedčení?

Hoci konečný účet za vyčíňanie pani Remišovej v eurofondoch ešte nemáme uzavretý, v Integrovanom regionálnom operačnom programe zazmluvnila projekty za takmer pol miliardy eur viac, ako mala k dispozícii finančných zdrojov. Takže ma tu čakali podpísané zmluvy na eurofondy pre naše regióny, ktoré neboli ničím kryté, vo veľkom objeme. Je to známka absolútnej neprofesionality, porušovania pravidiel a zvažujeme, či toto prekvapenie, ktoré urobila zámerne a poškodila ním Slovensko, nebude mať aj trestnoprávny dopad. Takéto ministerstvo sa jednoducho neriadi tak, ako si niekto myslí, ale je potrebné pozerať sa na dobrú prax okolitých krajín a radiť sa odborníkmi. Na rezortnom vysvedčení by tak pri mojom nástupe svietila známka 4.

Počas vašej funkcie vicepremiéra pre investície a informatizáciu bolo do praxe uvedených mnoho noviniek. Stopla niečo z toho po výmene vlády vaša nástupkyňa a vy to chcete teraz opäť vrátiť do užívania?

Vicepremiérka na začiatku stopla všetko. A keďže sama nedokázala nič pozitívne pre Slovensko vymyslieť, tak sa pekne k projektom, s ktorými sme prišli my, vrátila. Napríklad projekt debyrokratizácie, teda aby ľudia nemuseli nosiť na úrady pri vybavovaní akejkoľvek žiadosti potvrdenia a informácie, ktoré o nich štát má. Pani Remišová sa veľmi nenamáhala, vymenila v projekte moje meno za svoje a predložila ho do parlamentu.

Pristúpili ste po nástupe do úradu k nejakým personálnym zmenám?

Ako prvé nastali personálne zmeny na vysokých postoch. Na ministerstve tak máme dvoch nových štátnych tajomníkov a generálneho tajomníka služobného úradu. Zmeny nastali aj na niektorých postoch generálnych riaditeľov sekcií.

Čo je pre vás momentálne prioritou?

Prvoradé sú pre nás silné samosprávy, ktoré budú pre naše ministerstvo aj vládu partnerom, a nie súperom. Určite nebudeme prijímať rozhodnutia, ktoré sa dotýkajú samospráv a regiónov, bez toho, aby sme s nimi viedli diskusiu. Keď im budeme dávať kompetencie alebo povinnosti, budeme to robiť súčasne s metodickou alebo finančnou podporou. Našou ambíciou je presunúť čo najviac peňazí z eurofondov do regiónov, zabezpečiť čo najmenej byrokracie pri ich čerpaní a so samosprávami úzko spolupracovať. Túto novú éru komunikácie so samosprávami sme odštartovali veľkým komunálnym kongresom, ktorý sme zorganizovali spolu so Združením miest a obcí Slovenska a Úniou miest Slovenska ešte začiatkom decembra v Poprade. Pozvali sme naň všetkých starostov a primátorov z celého Slovenska a prišlo ich viac ako 1 000. Odprezentovali sme im, na čo sa majú počas najbližších 4 rokov pripraviť, a zorganizovali sme tiež veľkú diskusiu, kde sme im odpovedali na všetky otázky.

Prenikli na verejnosť informácie, že váš rezort pripravuje nový zákon. Aký?

Je to moderný zákon o verejnom obstarávaní odbúravajúci všetky prekážky, ktoré sa v pôvodnom zákone roky kopili. Zákon nielen zrýchli čerpanie eurofondov v regiónoch, ale aj rozviaže ruky všetkým poctivým starostom a primátorom. A hlavne, mal by to byť zákon, ktorý nevyžaduje nič viac, ako pravidlá Európskej únie. V oblasti informatizácie sú našou prioritou najmä rozvoj digitalizácie životných situácií, zjednodušenie digitálnych služieb štátu, mobilné ID, ale tiež odstraňovanie digitálnej priepasti a boj s digitálnou chudobou, ktorého súčasťou je zabezpečenie prístupu k rýchlemu internetu aj pre občanov, ktorí si to pre chudobu nemôžu dovoliť.

Ako reagujú samosprávy? Prichádzajú aj s konštruktívnymi návrhmi, alebo len žiadajú peniaze?

Samosprávy najlepšie vedia, aké majú problémy a na čo potrebujú eurofondy využiť. Vo veľkej miere tak prichádzajú s konštruktívnymi návrhmi, ktoré vedia regióny posilniť.

Ktoré sú pre obce a mestá najpálčivejšie problémy?

Byrokracia a legislatíva zväzujú obciam a mestám vo veľkej miere ruky. Mnohokrát ich to odradí od čerpania eurofondov, ktoré doteraz predstavovali pre naše regióny stres – nevedeli ich efektívne čerpať, a keď ich aj čerpali, dostali za to ešte pokuty. Samozrejme, každý región má vlastné, špecifické problémy, ktoré potrebuje riešiť – nezamestnanosť, stav cestných komunikácií alebo kvalita vzdelávania. Samostatnou kapitolou sú napríklad vodovody a kanalizácie, ktoré na viacerých miestach na Slovensku ešte aj v roku 2023 stále chýbajú, alebo internetové pripojenie, ktoré malo byť do konca roka 2020 v každej obci na Slovensku. Stále ich je mnoho takých, kde internet nie je. Obyvatelia tak majú problém učiť sa online, alebo pracovať cez home office. Ako začiatok riešenia tohto problému bolo podpísané memorandum, ktoré hovorí o tom, že na Slovensku nebudú biele miesta bez internetu. Za uplynulé tri roky s tým však vláda nespravila nič, preto sa my teraz vraciame k tomu, aby bol internet dostupný všade.

Aká je situácia v čerpaní eurofondov v regiónoch?

Na dočerpanie starých eurofondov (v čase prípravy rozhovoru začiatkom decembra – pozn. red.) máme necelý mesiac a zostáva nám vyčerpať ešte 1,2 miliardy eur v rámci projektov, ktoré riešia VÚC, mestá a obce. Za november sa nám na projektoch, ktoré regióny krvopotne riešia, aby ich stihli ukončiť, podarilo vyčerpať 400 miliónov eur. Mnohí prijímatelia, ktorí boli vyhlasovaním výziev nadšení, sú dnes však v depresii z toho, že dostávajú pokuty, ktoré ohrozujú ich existenciu.

Využívajú prijímatelia túto možnosť v dostatočnom rozsahu, alebo výrazne pokrivkávame za ostatnými? Napríklad za susednými krajinami?

Pri nových eurofondoch by sme si mali brať príklad od susedných štátov, najmä Poľska, ktoré je na čele rebríčka čerpania eurofondov. V rámci nového programového obdobia plánujeme presunúť čo najviac eurofondov do regiónov, aby si sami v regiónoch povedali, čo potrebujú, a z eurofondov by sme to prefinancovali. Chceme optimalizovať Program Slovensko aj Plán obnovy s cieľom posilniť financovanie regiónov, a tiež pripraviť Mapu verejných investícií, ktorá prispeje k transparentnému, efektívnemu a predvídateľnému modelu koordinovaného rozvoja územia vrátane jeho financovania. Eurofondovú depresiu tak nahradíme eurofondovou revolúciou.

Čomu sa chcete naplno venovať hneď v prvých dňoch nového roka?

Naše priority sú jednoznačné:
- Silné samosprávy – žiadne rozhodnutia bez diskusie a žiadne kompetencie bez peňazí
- Eurofondová revolúcia – výrazne zjednodušené čerpanie eurofondov
- Nový zákon o verejnom obstarávaní – odstránenie goldpaltingu (nesprávna implementácia európskych smerníc do národnej legislatívy - pozn. red.) na úroveň, ktorú požaduje EÚ
- Mapa verejných investícií – aby bolo jasné, do čoho v regiónoch potrebujeme investovať
- Národný plán rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií
- Poukazy na preplatenie internetových služieb – boj s digitálnou chudobou
- Rozšírenie pevného širokopásmového pripojenia do všetkých základných a stredných škôl na úroveň 1 Gbit/s
- Rozvoj digitalizácie životných situácií