Štátna tajomníčka Lucia Kurilovská: Áno, beriem svoj volebný úspech ako satisfakciu
Post rektorky musela prof. Kurilovská opustiť po tom, ako pedagóg Vladimir Šeparnev v marci 2023 postrelil kadetku Michaelu Hozákovú pri krúžkovej činnosti. V apríli ju prezidentka Zuzana Čaputová odvolala z funkcie rektorky na návrh vtedajšieho ministra vnútra Romana Mikulca. Napriek tomu, ostatné voľby (predčasné – poz. red.) boli pre političku úspešné a dostala sa do parlamentu za stranu Hlas. Poslanecké lavice však krátko na to opustila, keďže sa stala I. štátnou tajomníčkou rezortu vnútra. V rozhovore pre Štandard sa veľmi otvorene vyjadrila k položeným otázkam.
Bolo jednoduché sa rozhodnúť a súhlasiť s kandidatúrou v parlamentných voľbách?
Mala som záujem kandidovať už v predchádzajúcom období vo voľbách, ktoré sa konali v roku 2020, vtedy ešte za stranu Dobrá voľba. Bolo to hlavne preto, že som chcela posunúť isté veci z úrovne politickej do roviny odbornej. Dobrá voľba však vtedy získala len 3,06 percenta a nedostala sa do parlamentu. Ja som krátko nato vystúpila zo strany Tomáša Druckera a keď vznikla strana Hlas, Peter Pellegrini ma oslovil s tým, či nechcem spolupracovať s ich politickým subjektom. Nebudem tajiť, ale potešilo ma to.
Čo vás presvedčilo na spoluprácu s Hlasom?
Nielen líder strany, ale aj ľudia ktorými sa obklopil, boli pre mňa zárukou odbornosti. A sú ňou aj teraz. Bola som nadšená, že sa budem môcť podieľať na programe strany. Krátko nato som založila takzvanú pracovnú skupinu Spravodlivosť. Pracovali sme a pripravovali do programu strany Hlas materiály, ktoré sa týkali záležitostí z mojej odbornosti.
Mali ste aj nejaké obavy?
Nechcem, aby to vyznelo neskromne, ale nezľakla som sa novej výzvy. Vždy som mala záujem o politické dianie, chcela som byť jeho súčasťou a tiež riešiť odborné veci z tejto roviny. Skúsenosti som mala, keďže v rokoch 2012 až 2016 som bola poradkyňa ministra spravodlivosti Tomáša Boreca. Vtedy sa naozaj podarilo presadiť veľa odborných veci z trestnoprávnej oblasti. Ak má človek tie správne argumenty a vie si nielen za nimi stáť, ale aj prijímať vyjadrenia druhých, tak sa dá odborná stránka presadiť aj na politickej úrovni.
Verili ste, v istom zmysle slova ako nováčik, že vás voliči prekrúžkujú z 23. miesta do parlamentu?
Vždy som sa na to pozerala s pokorou. Ono sa toto tvrdenie stáva už pomaly klišé, ale v mojom prípade je to naozaj tak, že pokora voči ľuďom – voličom – mi nikdy nechýbala. A určité udalosti, ktoré sa mi stali krátko pred voľbami, ma dostali do takej situácie, že do poslednej chvíle som neverila, že by som sa mohla dostať do parlamentu. A to aj napriek tomu, že stretnutia s ľuďmi v rámci predvolebnej kampane v rôznych kútoch Slovenska mi napovedali, že by sa tak mohlo stať. Ten môj dosiahnutý výsledok vo voľbách ma skutočne milo prekvapil.
V Hlase je mnoho osobností, ktoré predsa len boli viditeľnejšie v kampani ako ja, keďže ich často pozývali napríklad do diskusných relácií alebo žiadali o vyjadrenia k vtedajšej aktuálnej politickej situácii. Napriek tomu som sa vďaka voličom prekrúžkovala z dvadsiateho tretieho miesta na siedme. Bol to pre mňa obrovský úspech. Naozaj, ani to nedokážem vyjadriť slovami. Bola som za to veľmi vďačná a som aj teraz šťastná, že to tak dopadlo.
Vnímali ste svoj volebný úspech aj ako isté zadosťučinenie?
Áno, brala som to ako satisfakciu za to, čo sa dialo okolo mojej osoby ako rektorky policajnej akadémie aj neskôr, keď som musela z funkcie nedobrovoľne odísť. Padlo mi preto veľmi dobre, že napriek pohonu a útokom istých politikov, funkcionárov aj niektorých médií na mňa, ma mnohí, aj neznámi ľudia oslovovali na našich mítingoch. Reagovali veľmi milo a priateľsky, nebola tam zloba, hnev alebo zášť, práve naopak, veľká ľudskosť a priazeň. Bolo to pre mňa často až dojemné.
Dostali ste sa do parlamentu, ale dlho ste sa v poslaneckých laviciach neohriali, stali ste sa I. štátnou tajomníčkou ministerstva vnútra. Očakávali ste túto funkciu, prípadne ministerské kreslo?
Tvrdiť, či som očakávala niektorý z týchto postov, je ťažké, hoci vždy som mala záujem pôsobiť v rámci exekutívy, či už ministerstva vnútra alebo spravodlivosti, keďže je to blízke mojej odbornosti. Určite, keď prišla ponuka, aby som bola I. štátnou tajomníčkou rezortu, bolo to pre mňa mimoriadne významné.
Vybrali ste si čas na rozmyslenie?
Nie, dostala som dôveru a ja som ju prijala. Viem, aký má tento rezort potenciál, keďže som v ňom už pôsobila deväť rokov. Je to najväčšie silové ministerstvo a k policajným zložkám som nadobudla veľmi pozitívny vzťah už keď som bola rektorkou policajnej akadémie. Ale aby som sa vrátila k vašej otázke, či som premýšľala o tom, či ponuku prijať alebo nie. Je to výzva, aj preto som sama sebe odpovedala, že určite to chcem robiť. Nikto ma preto nemusel presviedčať, aby som danú funkciu prijala.
Vybral si vás minister vnútra Matúš Šutaj Eštok? A ako sa vám s ním spolupracuje?
Takto som mu otázku nikdy nepoložila, ale podľa toho, čo mi kolegovia spomenuli, vyzerá, že áno, vybral si ma a, samozrejme, bola som veľmi rada. Na druhú otázku odpoviem tak, ako to je – veľmi dobre. Ten základ nášho dobrého vzťahu sme položili ešte vtedy, keď som viedla pracovnú skupinu Spravodlivosť a upevnili sme ho počas predvolebnej kampane. Celá táto konštelácia mi vykreslila jasný obraz o tom, že to bude veľmi dobrá a plodná spolupráca.
V ostatnom čase rezonuje vo verejnosti kauza okolo skupiny vyšetrovateľov, takzvaných čurillovcov. Názory na kroky ministra vnútra sa rôznia. Ako ich vnímate vy ako odborníčka na trestné právo?
Minister vnútra postupoval vo všetkých náležitostiach, ktoré vykonal od svojho menovania, plne v súlade so zákonom. Týka sa to aj jeho personálnych opatrení, ktoré prijať musel, pretože ak by ich neprijal, porušil by zákon. Prijatie toho personálneho opatrenia dočasnej povahy vo vzťahu k označeným oznamovateľom bolo a je závislé len na existencii vykonateľného uznesenia o vznesení obvinenia vydaného v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a Trestného zákona. Pri prijímaní personálnych opatrení nedošlo k porušeniu zákona o ochrane oznamovateľov jednak z dôvodu, že nemajú príčinnú súvislosť s oznámeniami, ktoré podali oznamovatelia podľa zákona o oznamovateľoch a na ich prijatie nebol potrebný predchádzajúci súhlas úradu na ochranu oznamovateľov. Zároveň je ešte raz potrebné zdôrazniť, že k porušeniu zákona by došlo, ak by minister vnútra nekonal a neprijal vyššie zmienené personálne opatrenia.
Predpokladám, že funkcia je časovo veľmi náročná, ako ju zvládate?
Som nastavená tak, že zatiaľ to ide dobre, lebo sa to ani ináč nedá. Úlohy sú dané a priebežne je potrebné ich plniť. Som zvyknutá neodkladať si povinnosti, lebo tie sa kopia a napokon je z toho začarovaný kruh. Dôležité je najmä to, že sama si manažujem svoju prácu a hoci je toho dosť, dá sa to zvládnuť. Najmä teraz na začiatku môjho úradovania mnohé veci riešime operatívne, keďže neznesú odklad, ale ak človek má jasnú predstavu, ako by sa malo všetko ďalej vyvíjať a pokračovať, okrem toho, ak sa práca robí s nasadením a baví nás, tak je to polovica úspechu.
Čo konkrétne patrí do vašej kompetencie?
Podľa novej organizačnej štruktúry ministerstva vnútra je to celý hasičsky zbor, krízové riadenie, horská záchranná služba, prevencia kriminality, obchodovanie s ľuďmi, Akadémia policajného zboru a duchovná služba v rámci Ordinariátu OS, OZ SR a ekumeny.
Potrebujete sa radiť s niekým alebo ako renomovanej odborníčke na trestné právo a skúsenej právničke je vám všetko jasné?
Radím sa, a určite to tak budem robiť aj do budúcna v zmysle agendy tých útvarov a sekcií, ktoré patria do mojej kompetencie, pretože potrebujem získať prehľad o tom, akým spôsobom sú už nastavené. Sú mnohé veci, ktoré som veľmi intenzívne vnímala už ako rektorka Akadémie policajného zboru, keďže som posilňovala v tom čase študijný program verejná správa, ktorého súčasťou boli aj záležitosti týkajúce sa napríklad hasičov. Budem potrebovať rady a hlavne, ja som nastavená tak, že chcem počúvať ľudí, ktorí tomu rozumejú, sú skúsení, keďže dlho pracujú v oblastiach, ktoré sú mi zverené. Samozrejme, viem si vytvoriť svoj vlastný názor na mnohé otázky a problémy, ale zároveň ich chcem posunúť ďalej a doplniť o poznatky odborníkov.
Vrátili ste sa v podstate vďaka kompetenciám štátnej tajomníčky späť na policajnú akadémiu. Ako to vnímate po tom všetkom, čo sa tam stalo?
Policajná akadémia bola pre mňa ako rektorku nielen vykonávaním určitej funkcie, ale brala som to možno až ako poslanie, a to všetko, čo sa po nešťastnej udalosti udialo a priamo sa ma dotýkalo, bolo pre mňa až nepochopiteľné. Aj s odstupom času som hlboko presvedčená, že nijakým spôsobom som nemohla ovplyvniť to, čo sa stalo. Napriek tomu ten pohon na moju osobu nabral až obludné rozmery, aj preto, ako som to už spomenula v jednej z odpovedí, je návrat na pôdu akadémie, hoci teraz nie ako rektorky, ale I. štátnej tajomníčky, pre mňa obrovským zadosťučinením.
Je známe, že ste v minulosti okrem šéfovania policajnej akadémii učili aj študentov Právnickej fakulty UK. Venujete sa výučbe aj teraz alebo vám to vaša súčasná funkcia neumožňuje?
Výkon terajšej funkcie mi nezakazuje vykonávať pedagogickú činnosť, ani ináč ma v danom smere neobmedzuje. Hoci to znie možno až neuveriteľne, ale od januára 1993 nepretržite až doteraz učím na Katedre trestného práva Právnickej fakulty UK, aj preto som dekanovi aj vedúcemu katedry oznámila, že si budem aj naďalej plniť všetky svoje pedagogické povinnosti tak, ako doteraz. Učím po večeroch a sobotách, čo sa z časového hľadiska dá zvládnuť. Okrem toho musím spomenúť, že pre mňa je kontakt so študentmi dôležitý, keďže v hĺbke duše som vždy bola a som pedagógom.
Radili ste sa pred voľbami aj neskôr o prijatí funkcie štátnej tajomníčky s partnerom Henrym (uznávaný hudobník Henry Tóth – pozn. red.) alebo dcérou Sandrou?
Určite, hlavne s dcérou, keďže ona je takým mojím konzultantom. Preberali sme to a myslím, že tam bola veľká podpora obidvoch. Hoci dcéra nezabudla k tomu vtipne poznamenať, aby som ráno nezažínala v kancelárii svetlo ako prvá a potom večer ho ako posledná nezhasínala.
Ako hodnotíte akciu na maďarských hraniciach proti nelegálnej migrácii a kontroly?
Preventívna policajná akcia na hraniciach s Maďarskom, ktorú sme spustili 30. októbra, mala vyslať jasný signál, že Slovensko nie je bezpečné pre tranzit nelegálnych migrantov a prevádzačov. Touto akciou sme chceli dať jasne najavo všetkým nelegálnym migrantom, ale najmä prevádzačom, že slovenská migračná politika sa jasne mení a už nebude pre nich také jednoduché nelegálne prechádzať cez naše hranice a voľne sa pohybovať po našom území. Do akcie sme nasadili stovky príslušníkov polície, vojakov, techniku, psovodov, drony aj vozidlá s termovíziou a člny. Musím povedať, že toto masívne nasadenie síl a prostriedkov splnilo svoj účel. Chcem zdôrazniť, že v prípade opätovného zhoršenia situácie sme kedykoľvek pripravení opätovne nasadiť tieto policajné sily do akcie.
Ako I. štátna tajomníčka ste civilná zamestnankyňa rezortu?
Áno, rovnako tak, ako keď som bola rektorka policajnej akadémie. Budem však mať pracovnú uniformu, keďže sú príležitosti a situácie, keď je lepšie mať tento druh odevu jednotného charakteru a je to komfortnejšie, ako byť oblečená v kostýmčeku.
Určite sa vám ešte aj teraz kopia gratulácie k novej funkcii. Čo by ste si však priali vy sama sebe?
Je toho veľa, ale najdôležitejšie, nech sa mi podaria veci, ktoré mám v pláne a chcem ich pozdvihnúť z odborného hľadiska. Želám si tiež, nech do toho výrazne nezasahuje politika a zvíťazia odborné argumenty. A, samozrejme, nech mi slúži zdravie a praje šťastie na spolupracovníkov.









