Nespokojní košickí starostovia konajú. Podali podnet na generálnu prokuratúru

KOŠICE – Metropola východu je známa tým, že má najviac mestských častí na Slovensku. Dokonca prekonala v tomto smere aj ľudnatejšiu Bratislavu. Snahy o redukciu ich počtu existujú v Košiciach už takmer dvadsať rokov, zatiaľ sa však nič nezmenilo. To, či napokon rozhodne novela zákona, ktorú prijalo mestské zastupiteľstvo v máji 2023, nevedno.

Mestske casti KE Starosta MČ Ťahanovce-obec Ján Nigut informoval o podaní na generálnu prokuratúru. Foto: FB mesto Košice/FB J.N.

Posledná úprava zákona vylúčila priamu účasť obyvateľov na zlučovaní mestských častí, a to zrušením možnosti hlasovať o týchto zmenách v miestnom referende. Štrnásť starostov sa rozhodlo napadnúť ústavnosť novely zákona o meste Košice na generálnej prokuratúre. Informoval o tom jeden zo spracovateľov podania Ján Nigut, starosta MČ Košice-Ťahanovce (obec), ktorý bol v minulosti predsedom rady starostov.

„Väčšina košických starostov, zvlášť menších mestských častí, považuje túto skutočnosť za diskriminačnú, nedemokratickú a odporujúcu ústave čo do rovnosti, všeobecnosti a jednotnosti politických práv, aké sú priznané všetkým ostatným občanom na Slovensku vrátane obyvateľov Bratislavy.“ Dodal, že spoločný podnet bol odoslaný generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, ktorému prislúcha právo podať návrh na Ústavný súd SR na začatie konania.

„Na tento nezávislý súdny orgán sa obrátila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá tiež napáda inú, neskoršiu novelu Zákona o Košiciach i Bratislave. Tú, ktorá zmenila hlasovacie kvórum pre miestne referendá a upravila ich odlišne oproti ostatným mestám a obciam na Slovensku,“ prízvukuje Nigut. Poznamenal, že nie sú proti administratívnym zmenám, ale chcú, aby sa udiali ústavným spôsobom. „Inak nemôžeme hovoriť o právnom štáte. V súvislosti s administratívnymi zmenami, ktoré nespočívajú v ničom inom, ako v rušení mestských častí, sa vedie diskusia už niekoľko rokov. Pre zlučovanie a zánik malých mestských častí majú hovoriť najmä ekonomické kritériá,“ povedal starosta.

Uviedol, že podľa názoru kolegov ekonomické hľadisko je skôr problémom veľkých sídliskových mestských častí, než malých pričlenených obcí. „Pominúť nie je možné ani samosprávne kompetencie, ktoré menšie mestské časti zabezpečujú, na rozdiel od väčších. Opodstatnenosť ktorejkoľvek mestskej časti je potrebné chápať v širšom kontexte, než je len ekonomické hľadisko, inak by sme museli zrušiť polovicu obcí na Slovensku,“ stojí si za svojím štrnásť starostov. Ján Nigut pre Košický Štandard pripomenul, že tému spájania otvoril košický parlament na základe návrhu väčšiny starostov veľkých mestských častí. „Od volieb v roku 2026 už by mali byť malé mestské časti zlúčené s tými veľkými, my pravdepodobne so sídliskom Ťahanovce. Rozhodnúť o tom môžu mestskí poslanci. Obyvatelia by však podľa novely do toho nemohli zasiahnuť cestou referenda,“ uzavrel ťahanovský starosta.