„Na tento nezávislý súdny orgán sa obrátila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá tiež napáda inú, neskoršiu novelu Zákona o Košiciach i Bratislave. Tú, ktorá zmenila hlasovacie kvórum pre miestne referendá a upravila ich odlišne oproti ostatným mestám a obciam na Slovensku,“ prízvukuje Nigut. Poznamenal, že nie sú proti administratívnym zmenám, ale chcú, aby sa udiali ústavným spôsobom. „Inak nemôžeme hovoriť o právnom štáte. V súvislosti s administratívnymi zmenami, ktoré nespočívajú v ničom inom, ako v rušení mestských častí, sa vedie diskusia už niekoľko rokov. Pre zlučovanie a zánik malých mestských častí majú hovoriť najmä ekonomické kritériá,“ povedal starosta.

Mohlo by Vás zaujímať Kysučania môžu byť pyšní: V ich regióne nájdete svetový unikát

Uviedol, že podľa názoru kolegov ekonomické hľadisko je skôr problémom veľkých sídliskových mestských častí, než malých pričlenených obcí. „Pominúť nie je možné ani samosprávne kompetencie, ktoré menšie mestské časti zabezpečujú, na rozdiel od väčších. Opodstatnenosť ktorejkoľvek mestskej časti je potrebné chápať v širšom kontexte, než je len ekonomické hľadisko, inak by sme museli zrušiť polovicu obcí na Slovensku,“ stojí si za svojím štrnásť starostov. Ján Nigut pre Košický Štandard pripomenul, že tému spájania otvoril košický parlament na základe návrhu väčšiny starostov veľkých mestských častí. „Od volieb v roku 2026 už by mali byť malé mestské časti zlúčené s tými veľkými, my pravdepodobne so sídliskom Ťahanovce. Rozhodnúť o tom môžu mestskí poslanci. Obyvatelia by však podľa novely do toho nemohli zasiahnuť cestou referenda,“ uzavrel ťahanovský starosta.