Ján Čarnogurský, muž politických ideí, má osemdesiat rokov

Ján Čarnogurský oslavuje 80 rokov. Štandard po rozhovore Michala Čopa, textoch Jaroslava Danišku a Milana Krajniaka uverejňuje ďalší text k životnému jubileu bývalého disidenta a premiéra.

Ján Čarnogurský sa dožíva osemdesiatich rokov. Je to príležitosť na bilancovanie. Politik dosahuje významnosť prvej triedy, ak reprezentuje nejakú významnú, prelomovú politickú ideu, ktorú dlhodobo hlása, prípadne ju i dokáže uskutočniť.

Niektorí politici reprezentujú takých ideí dokonca viacero. Spomeňme Gustáva Husáka ako komunistický protipól kresťanského demokrata Čarnogurského. Husák reprezentoval antifašizmus Povstania, nastolenie komunistickej moci na Slovensku na prelome rokov 1947/1948, federalizáciu Československa v roku 1968 a potom normalizáciu komunistickej moci. Štyri idey, to už je slušné, samozrejme druhú a štvrtú chápeme v negatívnom zmysle.

U Čarnogurského ich dokážeme napočítať ešte viac. Vychádza mi to na šesť.

Čarnogurský a zápas proti komunizmu

Prvou ideou bola potreba povalenia komunizmu a nastolenia slobody na Slovensku. Tento zápas Ján Čarnogurského trval viac ako jednu dekádu a stal sa počas neho najznámejším slovenským disidentom. Obhajoval ľudí prenasledovaných režimom, organizoval vydávanie samizdatu, bol spoluorganizátorom Sviečkovej manifestácie, založil v roku 1988 Hnutie za občiansku slobodu na Slovensku, dostal sa do väzenia a vyšiel z neho počas Novembra 1989, aby sa vzápätí stal podpredsedom federálnej vlády.

Táto idea bola aj zásluhou Čarnogurského dotiahnutá do konca. Komunizmus je už dávno mŕtvou ideológiou.

Čarnogurský otvoril otázku slovenskej samostatnosti

Ján Čarnogurský bol prvým politikom, ktorý po Novembri otvoril otázku samostatnosti Slovenska. Videl ju nie ako okamžitú vec, ale ako stav, ktorý by sa mal dosiahnuť vstupom do Európskej únie, do ktorej by nevstupovalo Československo, ale Slovensko ako samostatný celok. Túto myšlienku verejne sformuloval na zakladajúcom sneme Kresťanskodemokratického hnutia 17. februára 1990 v Nitre.

Čarnogurský tak otvoril diskusiu o rozdelení Československa na celoštátnej úrovni. Aj vďaka jeho KDH diskusia viedla v júli 1991 k prijatiu federálneho ústavného zákona, ktorý umožňoval rozdelenie Československa, ak by bolo schválené referendom.

Možnosť rozdelenia Československa sa tým stala ústavne legálnou a legitímnou možnosťou.

Ján Čarnogurský napokon nestál pri dotiahnutí idey slovenskej samostatnosti do konca, lebo vo chvíli, keď sa lámal chlieb, KDH rozdelenie Československa nepodporilo. Čarnogurského dôvody k tomu boli nespočetne veľakrát diskutované, naposledy v Štandarde pred pár dňami.

Čarnogurský a boj proti liberalizmu