Príliš málo rozumela politike, aby v nej dokázala obstáť. Zákony však neporušovala, osobné výhody nevyhľadávala, a hoci sa hlásila k vyhranenej ideologickej agende, ani z tej nič podstatné nepresadila.
Napriek tomu sa po jej dnešnom príhovore žiada povedať dve veci.
Po prvé, pani prezidentka má pravdu, že problémom slovenskej politiky a slovenského verejného života je nízka kultúra. Ako povedala, „jednou z najväčších bŕzd nášho rozvoja je nekultúrnosť, najmä v politike". Je to tak.
Túto nízku kultúru však nereprezentuje len Matovič, Blaha, Naď, Hlina a mnoho ďalších politikov. Nízku kultúru u nás predsa pestujú rovnako výdatne predstavitelia popkultúry, zabávači a stand-up-isti, karikaturisti a mnohí ďalší, vulgárne a nehanebné osočovanie predsa reprezentujú rovnako oni. Škoda, že si to pani prezidentka nikdy nevšimla, škoda, že ich nikdy nenapomenula rovnako ako tých nekultúrnych politikov. Verili by sme jej potom jej starosť o stav kultúry viac.
Príležitosť mala, aj keď sa vedúci zastúpenia Európskej komisie v Bratislave rozhovoril o pokazenom genofonde Slovákov, alebo keď vydal propagandistickú brožúru, ktorá uráža vkus a naše hodnoty. Aj vtedy, žiaľ, mlčala.
Vzťah k inému sa netýka len výrokov k menšinám, týka sa aj osočovania kňazov a biskupov, urážok voči pani Záborskej a všetkým, ktorí si ctia život pred narodením, voči rodine Roberta Fica rovnako ako voči vašej vlastnej rodine. Kultúrnosť a nekultúrnosť sa nekryje s politickými tábormi.
Pani prezidentke tiež správne prekáža „množstvo konfliktov v našej spoločnosti“.
Opäť možno len súhlasiť. Hoci demokratická politika bez konfliktov neexistuje, vždy tu s nami budú, ale množstvo z nich bolo naozaj zbytočných a slovenskej politike a spoločnosti len škodili.
Žiaľ, pani prezidentka, časť z nich ste reprezentovali aj vy a vaši nominanti.
Pohľad na vojnu na Ukrajine, porušovanie slovenskej ústavy (kauza stíhačky) a tlačenie politiky, ktorá vyprovokovala a podporuje vojnu (členstvo Ukrajiny v NATO), ale aj nepravdivé a manipulatívne nálepkovanie ľudí s iným názorom na vojnu, ktorý má silných zástancov po celom Západe, za proruských a proputinovských, to nebolo od prezidenta štátu prezieravé a zodpovedné. Konflikty to produkovalo, nie znižovalo.
Viem, že tomu rozumiete, pretože vy sama ste v prezidentskej kampani bočili od témy americkej základne na našom území, pretože ste dobre vedeli, že silný proamerický kurz nemá v slovenskej spoločnosti podporu a vyvoláva len zbytočné napätie voči Amerike a NATO. Bola to práve vaša politika v témach ako je vojna na Ukrajine, pandémia a povinné očkovanie, kde ste práve vy rozdeľovali spoločnosť. A boli to práve tieto témy, kde progresívne médiá a vaši podporovatelia zamietli akúkoľvek diskusiu. Žiaľ, neurobili ste nič preto, aby ste do toho vstúpili a tieto konflikty v našej spoločnosti zmiernili.
Nemenej to platilo po vražde na Zámockej ulici. Hoci viete, že problémom bol konkrétny a americkou neonacistickou scénou ovplyvnený vrah, hoci viete, že progresívne zákony ani v Holandsku, ani v Anglicku, ani v Nórsku, ani v Amerike, ani vo Francúzsku či Belgicku (naozaj nikde na svete) nedokážu podobné útoky zastaviť, vy ste túto vraždu využili práve na tlak na prijatie ideologickej agendy.
Ani to nepôsobilo zmierlivo, ani to neznižovalo zbytočné konflikty.
Neozvali ste sa ani vtedy, keď Európsky parlament prijal zavádzajúcu a manipulatívnu rezolúciu, ktorá kritizovala slovenskú cirkev a zástancov manželstva muža a ženy. Ak cítite hrdosť na Slovensko, ako ste o tom dnes hovorili, mali ste sa ozvať. Vy ste namiesto toho redaktorovi Štandardu povedali, že o tejto rezolúcii neviete dosť. Bol to opäť smutný pohľad.
Opäť, keby ste boli vystupovali proti konfliktom aj vtedy, keď tieto konflikty provokovalo vaše prostredie a vaše politiky, verili by sme vám ľahšie. Škoda, že ste sa o to ani nepokúsili.
Smutné bolo, že aj keď ste si pripomínali výročia, ktoré ste ocenili pozornosťou vášho úradu, napríklad výročie Sviečkovej demonštrácie z marca 1988, Novembra 1989 a podobne, aj vtedy ste si vyberali, kto vám pasoval: Mikloško áno, Čarnogurský už nie. Ani z toho nešiel rešpekt k disidentom a historickým udalostiam. Žiaľ.
Pani prezidentka, keď do svojich prejavov tlačíte ideologický jazyk („spoluobčianky“) pôsobí to iba umelo a trochu smiešne. Ale keď sa vaše slová nekryjú s vašimi činmi, ide z toho zmar.
Škoda.
