Novoročné pokrytectvo pani prezidentky

Prezidentka Zuzana Čaputová sa začína lúčiť s funkciou. Vo svojom poslednom novoročnom prejave sa pritom, žiaľ, nevyhla pokrytectvu.

S pani prezidentkou Čaputovou sa ešte budeme oficiálne lúčiť, ale keďže s tým už sama začala, na úvod jej treba priznať jednu vec. Odíde s väčším uznaním ako jej predchodca Andrej Kiska. Nech už dopadne jeho odvolanie po rozhodnutí prvostupňového súdu akokoľvek, Kiska sa ukázal byť mužom nižších spôsobov, aké sa od prezidenta očakávajú. Až príliš myslel na osobný zisk, osobné pohodlie a osobné výhody. Smutné zistenie.

Čaputová Kisku v niečom napodobnila. Aj pre ňu platilo, že obyvateľstvo a voliči ju začali spoznávať až vo funkcii, nie predtým. A ani v tomto prípade to nedopadlo dobre.

Treba priznať, že bola vystavená ťažším skúškam ako Kiska, musela postaviť vlastnú prezidentskú vládu – a skúsenosť s ňou bola tragická. Taká tragická, že Ódorov kabinet bude ešte dlho slúžiť ako odstrašujúci príklad. Všimli si to voliči, zahraniční diplomati (predstavte si, že ministri nedvíhali ani telefóny, povedal mi jeden z nich), aj vlády okolitých štátov.

Čaputová, hoci mala na začiatku správny inštinkt s Lipšicom, ktorého zablokovala ako kandidáta na generálneho prokurátora a prekážal jej aj ako kandidát na špeciálneho prokurátora, sa, žiaľ, nedokázala zorientovať ani v policajných vojnách. Pridlho asistovala Matovičovi a Mikulcovi, pridlho jej trvalo kým pochopila, čo je problém s Hamranom. Toho verejne len podporovala, aj keď podľa kuloárov po odvolaní Šimka pochopila, že urobila chybu.

Príliš málo rozumela politike, aby v nej dokázala obstáť. Zákony však neporušovala, osobné výhody nevyhľadávala, a hoci sa hlásila k vyhranenej ideologickej agende, ani z tej nič podstatné nepresadila.

Napriek tomu sa po jej dnešnom príhovore žiada povedať dve veci.

Po prvé, pani prezidentka má pravdu, že problémom slovenskej politiky a slovenského verejného života je nízka kultúra. Ako povedala, „jednou z najväčších bŕzd nášho rozvoja je nekultúrnosť, najmä v politike“. Je to tak.

Túto nízku kultúru však nereprezentuje len Matovič, Blaha, Naď, Hlina a mnoho ďalších politikov. Nízku kultúru u nás predsa pestujú rovnako výdatne predstavitelia popkultúry, zabávači a stand-up-isti, karikaturisti a mnohí ďalší, vulgárne a nehanebné osočovanie predsa reprezentujú rovnako oni. Škoda, že si to pani prezidentka nikdy nevšimla, škoda, že ich nikdy nenapomenula rovnako ako tých nekultúrnych politikov. Verili by sme jej potom jej starosť o stav kultúry viac.

Príležitosť mala, aj keď sa vedúci zastúpenia Európskej komisie v Bratislave rozhovoril o pokazenom genofonde Slovákov, alebo keď vydal propagandistickú brožúru, ktorá uráža vkus a naše hodnoty. Aj vtedy, žiaľ, mlčala.

Vzťah k inému sa netýka len výrokov k menšinám, týka sa aj osočovania kňazov a biskupov, urážok voči pani Záborskej a všetkým, ktorí si ctia život pred narodením, voči rodine Roberta Fica rovnako ako voči vašej vlastnej rodine. Kultúrnosť a nekultúrnosť sa nekryje s politickými tábormi.

Mohlo by vás zaujímať

PolitikaMimovládne organizácie sú dôvodom na hrdosť, vyhlásila prezidentka v poslednom novoročnom prejave

Pani prezidentke tiež správne prekáža „množstvo konfliktov v našej spoločnosti“.

Opäť možno len súhlasiť. Hoci demokratická politika bez konfliktov neexistuje, vždy tu s nami budú, ale množstvo z nich bolo naozaj zbytočných a slovenskej politike a spoločnosti len škodili.

Žiaľ, pani prezidentka, časť z nich ste reprezentovali aj vy a vaši nominanti.