Lekcia z geopolitiky pre novodobých korzárov

Po útoku Hamasu na Izrael to bola jediná z organizácií napojených na Irán, ktorá vyhlásila židovskému štátu vojnu. Po vypálení niekoľkých dosť nepresných rakiet, niektoré ani nezasiahli Izrael, začali útočiť na lode mieriace Červeným morom do Suezského prieplavu. Tým plynie zhruba 12 percent svetového obchodu. Počas jedného mesiaca Húsiovia napadli približne sto lodí. Zjavne si koledujú o lekciu, prečo každá spoločnosť považovala ochranu námorných trás za hodnú prvoradej dôležitosti.

Prvej ochutnávky sa im dostalo v nedeľu ráno, keď vrtuľníky amerického námorníctva zničili tri zo štyroch člnov útočiacich na kontajnerovú loď Maersk Hangzhou. Bolo to prvé priame stretnutie medzi USA a Húsiami od začiatku vojny v Gaze.

Američania síce zorganizovali operáciu Prosperity Guardian (Strážca prosperity), na ktorej sa zúčastňuje desať krajín a má za cieľ ochranu lodí v Červenom mori, zatiaľ sa však obmedzovala na zostreľovanie húsijských dronov a rakiet. Americký prezident Joe Biden sa totiž bojí eskalácie konfliktu. Ako ukazuje dianie okolo plavidla Maersk Hangzhou, Húsiovia mu nemusia dať na výber. Navyše, ako povedal pre New York Times viceadmirál vo výslužbe Robert B. Murrett: „V námorníctve máme príslovie: Nestrieľa sa na šíp, strieľa sa na lukostrelca.“

Vlastne to musia byť Američania, kto Húsiov eliminuje ako hrozbu. Ich status veľmoci je do veľkej miery závislý od schopnosti dominovať svetovým oceánom a chrániť svetové námorné trasy. Tieto operácie majú dlhú tradíciu. Prvá vojna, ktorú Spojené štáty po skončení boja o nezávislosť vyhlásili, bola proti berberským korzárom operujúcim z dnešného Tunisu, Alžírska a Líbye.

Jedným z najvplyvnejších amerických mysliteľov 19. storočia bol Alfred Thayer Mahan. Tento námorný dôstojník nebol príliš šikovným moreplavcom, mnoho lodí pod jeho velením nabúralo a sám sa snažil vyhýbať sa službe na mori. V roku 1885 sa stal vyučujúcim a následne riaditeľom Námornej vojenskej školy. V roku 1890 vydal svoje opus magnum The Influence of Sea Power upon History (Vplyv námornej sily na dejiny).

Argumentoval v ňom, že silné námorníctvo je jednou z hlavných podmienok rastu a udržania ríš. Veril v slobodný obchod a rolou námorníctva mala byť predovšetkým ochrana obchodných trás. Na tento účel mali štáty zriadiť systém základní. Jeho myšlienky sa rýchlo rozšírili do sveta a stali sa súčasťou stratégií námorných štábov. Všeobecne stále platia.

Spojené štáty udržujú po svete rozsiahlu sieť základní, majú najviac lietadlových lodí a operujú všade po svete. Jednoducho si nemôžu dovoliť ohrozenie obchodných trás. Ak civilné lode neplávajú cez Suez, budú musieť využiť dlhú trasu okolo Afriky. To sa premietne do svetových cien. Ako napísal jeden z používateľov siete X: „Budem úprimný – šance Húsíov nie sú vysoké. Ani v dnešnej dekadentnej dobe (...) sa americkým prezidentom nepáči, keď ohrozujete ich šance na znovuzvolenie vytváraním inflačného tlaku prostredníctvom blokády hlavnej obchodnej tepny.“

História ukazuje, že najúčinnejším nástrojom proti pirátstvu je rezolútna vojenská akcia. Bola to sústredená vojenská snaha, čo ukončilo „zlatý vek pirátstva“ v Karibiku, rovnako až vojna vykorenila berberských korzárov. Z nedávnej doby to platí aj o somálskych pirátoch. Hoci priehrštia článkov upozorňovali na chudobu Somálčanov a údajnú neriešiteľnosť problému, stačilo niekoľko vojnových lodí a problém zmizol. Len čo sa USA rozhojdajú k činu, zmizne aj problém Húsíov, aspoň na mori.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.