Martin Weiss

Komentátor Andrew Sullivan napísal v roku 2018 stĺpček Žijeme dnes všetci v univerzitnom kampuse, ktorý sa ukázal prorocký. Najskôr v tom, že sa maniere, hodnoty, spory a hystéria progresívnych akademických vrstiev preliali do mnohých iných sfér života. A teraz sa dá vlastne povedať, že sa vlna odrazila od tých iných sfér a vracia sa na univerzity.

Odstúpenie rektorky Harvardu Claudine Gayovej nemožno oddeliť od jej katastrofálneho vystúpenia pred americkým Kongresom, kam bola pozvaná spolu s funkcionármi ďalších dvoch univerzít (ďalšia z nich, rektorka Pennsylvánskej univerzity, už tiež odstúpila). Už pozvanie akademických funkcionárov nie je veľmi obvyklé, výzvy na odstúpenie či iné akcie, ktoré niektorí kongresmani univerzitám adresovali, sú rozhodne neobvyklé – sú to predsa nezávislé inštitúcie, do ktorých by politici nemali zasahovať.

Je však realita, že mnoho ľudí je na vojnovom chodníčku proti univerzitám. Na odstúpenie Gayovej by nikdy nedošlo bez revolty bohatých donorov z radov absolventov, ktorú viedol investor Bill Ackaman. A predovšetkým bez kampane, ktorú viedol Christopher Rufo, dnes najúspešnejší aktivista v boji proti takzvanému wokeness.

Z ďalších zradných prúdov, ktorými musia univerzity navigovať, pripomeňme rozhodnutie z minuloročného júna, ktorým Najvyšší súd zrušil afirmatívnu akciu pri prijímaní na univerzity. To je všeobecný záver, ktorý však vyrástol zo súdneho sporu, pri ktorom sa preukázalo, že Harvard diskriminuje Američanov ázijského pôvodu. Funkcionári amerických univerzít toho majú teraz na krku celkom dosť.