Aj pri známom amerikocentrizme západného spravodajstva by sa asi správa o rezignácii rektora akejkoľvek inej svetovej univerzity nerozletela po svete tak ako v prípade Harvardu. Aj v dobách politickej polarizácie postojov k akademickému svetu si táto univerzita udržuje takmer mystický punc kvality.
Komentátor Andrew Sullivan napísal v roku 2018 stĺpček Žijeme dnes všetci v univerzitnom kampuse, ktorý sa ukázal prorocký. Najskôr v tom, že sa maniere, hodnoty, spory a hystéria progresívnych akademických vrstiev preliali do mnohých iných sfér života. A teraz sa dá vlastne povedať, že sa vlna odrazila od tých iných sfér a vracia sa na univerzity.
Odstúpenie rektorky Harvardu Claudine Gayovej nemožno oddeliť od jej katastrofálneho vystúpenia pred americkým Kongresom, kam bola pozvaná spolu s funkcionármi ďalších dvoch univerzít (ďalšia z nich, rektorka Pennsylvánskej univerzity, už tiež odstúpila). Už pozvanie akademických funkcionárov nie je veľmi obvyklé, výzvy na odstúpenie či iné akcie, ktoré niektorí kongresmani univerzitám adresovali, sú rozhodne neobvyklé – sú to predsa nezávislé inštitúcie, do ktorých by politici nemali zasahovať.