Mediálna éra masových vrážd sa začala pred štvrťstoročím v Colorade. Globálna patológia dorazila aj do Prahy
Dlho sa zdalo, že besnenie masových strelcov je jav, ktorý sa Českej republiky netýka. Správy o masových vraždách väčšinou prichádzali spoza hraníc, najviac z USA, niekedy však aj z bližších krajín. Česko síce zažilo vraždu niekoľkých ľudí v Uherskom Brode a v ostravskej nemocnici, v oboch prípadoch však išlo o duševne narušených jedincov s históriou predchádzajúcich problémov.
Anders Behring Breivik
Súd s nórskym masovým vrahom Andersom Breivikom. Foto: TASR/AP
Zato útok na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe zodpovedal vzoru, ktorý je známy práve zo Spojených štátov. Mladý muž, ktorý netrpí žiadnou zjavnou duševnou poruchou, spácha hromadnú vraždu vo vzdelávacej inštitúcii. K tomu treba pripočítať miesto masakry: známa budova renomovanej fakulty v samom centre historickej Prahy. To všetko spolu vyvolalo národnú traumu.
Dá sa predpokladať, že ľudia, ktorí v záchvate vražednej posadnutosti zabili veľký počet ľudí, pravdepodobne v nejakej forme existovali vždy. V mýte o Heraklovi je hrdina poverený vykonaním dvanástich zdanlivo nesplniteľných úloh po tom, čo v návale šialenstva, ktoré naňho privolala žiarlivá bohyňa Héra, zabije svoje deti a manželku. Japončina pozná výraz tsujizari, ktorý označuje samurajskú praktiku skúšania nového meča zabitím náhodného okoloidúceho. V roku 1696 istý zámožný samuraj takto v meste Edo (dnešné Tokio) v záchvate vražednej posadnutosti zabil desiatky prostitútok.