Mediálna éra masových vrážd sa začala pred štvrťstoročím v Colorade. Globálna patológia dorazila aj do Prahy

Zato útok na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe zodpovedal vzoru, ktorý je známy práve zo Spojených štátov. Mladý muž, ktorý netrpí žiadnou zjavnou duševnou poruchou, spácha hromadnú vraždu vo vzdelávacej inštitúcii. K tomu treba pripočítať miesto masakry: známa budova renomovanej fakulty v samom centre historickej Prahy. To všetko spolu vyvolalo národnú traumu.

Dá sa predpokladať, že ľudia, ktorí v záchvate vražednej posadnutosti zabili veľký počet ľudí, pravdepodobne v nejakej forme existovali vždy. V mýte o Heraklovi je hrdina poverený vykonaním dvanástich zdanlivo nesplniteľných úloh po tom, čo v návale šialenstva, ktoré naňho privolala žiarlivá bohyňa Héra, zabije svoje deti a manželku. Japončina pozná výraz tsujizari, ktorý označuje samurajskú praktiku skúšania nového meča zabitím náhodného okoloidúceho. V roku 1696 istý zámožný samuraj takto v meste Edo (dnešné Tokio) v záchvate vražednej posadnutosti zabil desiatky prostitútok.

Napriek tomu sa zdá, že takéto masové vraždy sú záležitosťou modernej doby. Nesporne najviac smutných skúseností s týmto typom vraždy majú USA. Ak sa však pozrieme na zoznam masových strelieb na Wikipédii, zistíme, že pred Druhou svetovou vojnou nenájdeme veľa takých, ktoré by zodpovedali spomínanému vzoru. Až na zopár výnimiek ide o rasovo motivované vraždy či vybavovanie si účtov medzi zločineckými gangmi.

Z tohto obdobia však pochádza zatiaľ najhorší masaker v dejinách Ameriky, hoci nebol spáchaný strelnou zbraňou. Dňa 18. mája 1927 explodovali bomby v škole v mestečku Bath v štáte Michigan, ktoré tam nastražil miestny farmár Andrew Kehoe. Počas záchranných prác vošiel Kehoe do areálu školy s nákladným autom plným výbušnín a odpálil ho. Celkovo zomrelo 45 ľudí vrátane Kehoea a ďalších 58 bolo zranených.

Motív 55-ročného muža dodnes nie je jasný. Medzi susedmi bol známy ako nepríjemný človek, rok predtým ho zasiahla séria ťažkostí. Sťažoval sa na zvyšujúce sa dane a v apríli prehral voľby do mestskej rady. Občania Bathu neskôr špekulovali, že útok na školu bol pomstou za nezvolenie. Okrem toho mu v júni prišlo oznámenie, že naňho bola uvalená exekúcia. Pred útokom na školu zapálil svoju farmu a zavraždil manželku Nellie. Zabitie rodinných príslušníkov je jav, ktorý sa pri besnení masových vrahov opakuje relatívne často.

Prípad čudáckeho vojaka

Prvým povojnovým prípadom besnenia masového strelca je prípad Howarda Unruha zo 6. septembra 1949 v meste Camden v New Jersey. Unruh počas druhej svetovej vojny vzorne slúžil v Európe. Jeho nadriadení ho považovali za skvelého, aj keď čudáckeho vojaka. Údajne nikdy nepil alkohol, nepoužíval vulgarizmy a nebehal za ženami. Voľný čas trávil čítaním Biblie a písaním dlhých listov matke. Viedol si tiež podrobné poznámky o zabitých nepriateľoch vrátane detailov o vzhľade mŕtvol. Jeho príbuzní neskôr vypovedali, že sa z vojny vrátil zmenený.

V osudný deň sa Unruh vybral do ulíc Camdenu a v priebehu dvanástich minút postrieľal trinásť ľudí. Keď sa priblížila polícia, ukryl sa vo svojom byte. Odtiaľ ho polícia vydymila slzným plynom a Unruh sa vzdal. Neskôr mu bola diagnostikovaná paranoidná schizofrénia a zvyšok života strávil v psychiatrických liečebniach. Zomrel v roku 2009.

Prvou americkou školskou streľbou, ako ju poznáme dnes, bol masaker na Texaskej univerzite 1. augusta 1966. Bývalý príslušník námornej pechoty Charles Whitman v skorých ranných hodinách ubodal svoju matku aj manželku, následne odišiel do areálu univerzity v meste Austin. Tam sa zabarikádoval na streche 94-metrovej hlavnej budovy, odkiaľ zastrelil pätnásť ľudí a ďalších 31 zranil, kým sa k nemu dokázala dostať polícia a zabiť ho. V tom čase išlo o najhorší takýto masaker v amerických dejinách.

Za zlomový bod v histórii masových strelieb sa považuje masaker na strednej škole v Columbine v štáte Colorado. Dvaja žiaci Eric Harris a Dylan Klebold zabili 20. apríla 1999 trinásť ľudí a následne spáchali samovraždu. Bola to prvá takáto udalosť počas 24-hodinového spravodajského cyklu, v ktorom sa rozpútala mediálna mánia. Každý detail Harrisovho a Kleboldovho života bol rozpitvávaný, neustále sa špekulovalo o ich motívoch a z mladých vrahov sa stali pochmúrne celebrity.

Práve Columbine sa často uvádza ako príklad potreby veľmi opatrne informovať o takýchto udalostiach. Streľbou v Colorade sa začala nová éra masových vrážd, pri ktorých mediálny cirkus inšpiroval nespočetné množstvo ďalších páchateľov k podobným hrozným zločinom v Amerike, ale aj inde vo svete. Zaviedol sa pre to termín „efekt Columbine“.

Podľa štúdie z roku 2016 sa 30 percent masových strelieb medzi rokmi 1966 a 2012 odohralo v Spojených štátoch, napriek tomu, že v nich žije len zhruba päť percent svetovej populácie. Štúdia z roku 2017 zase poukázala na zrýchľujúci sa trend. V rokoch 1982 až 2011 sa odohrala jedna takáto udalosť každých dvesto dní, v rokoch 2011 až 2014 to bolo už len 64 dní. Stránka Mass Shooting Tracker eviduje 741 masových strelieb v roku 2023 a 5 876 od začiatku roka 2013.

K týmto číslam však treba pristupovať opatrne. Mass Shooting Tracker napríklad definuje masovú streľbu ako udalosť, pri ktorej je zabitých alebo postrelených najmenej päť ľudí. Väčšinou pritom ide o následky vojen gangov než o besnenie šialených strelcov. Napríklad mestu Chicago sa niekedy hovorí Chiraq, keďže tam za rovnaké obdobie zomrelo násilnou smrťou približne toľko ľudí ako amerických vojakov v Iraku. Tieto počty teda viac vypovedajú o všeobecne vysokej miere násilia v USA.

To však neznamená, že počet masových strelieb v USA nie je tragicky vysoký. Výpočet všetkých ani nie je možný. Spomeňme teda aspoň tie, ktoré mali spoločenský a politický dosah.

Kde sú ženy?

Aj v Česku sa teraz rieši to, že je potrebné informovať o motívoch strelca veľmi opatrne, práve preto, aby sa zabránilo inšpirácii pre ostatných. Že je skúmanie motívu niekedy užitočné, ale ukazujú prípady útokov na základni Fort Hood (2009, 14 mŕtvych, 32 zranených), v San Bernardine (2015, 14 mŕtvych, 24 zranených) a v nočnom klube v meste Orlando (2016, 49 mŕtvych, 58 zranených). Všetky tieto prípady spája to, že išlo o islamistické teroristické útoky, čo však médiá spočiatku tajili. V prípade San Bernardino, kde útok spáchala manželská dvojica pôvodom z Pakistanu, médiá špekulovali, že za činom boli spory na pracovisku.

Najmarkantnejší bol však prípad v Orlande. Útočník Omar Mateen si za svoj cieľ vybral gay klub Pulse. Liberálne médiá to označili za homofóbny čin a v podstate z neho obvinili pravicu, že k tomu Mateena svojou anti-LGBT rétorikou dotlačila. Takisto sa objavili špekulácie, že Mateen bol sebanenávistný latentný homosexuál, ktorý si svoju frustráciu vybil v klube Pulse. V skutočnosti bol Mateen ženatý radikalizovaný moslim, ktorý prisahal vernosť Islamskému štátu. Nič nenasvedčovalo tomu, že by bol homosexuál. Vzhľadom na to, že bol islamista, môžeme pochybovať o jeho ústretovom postoji k LGBT, klub Pulse si však nevybral pre jeho klientelu. Chcel spáchať masakru v akomkoľvek nočnom klube a Pulse si zvolil náhodne. Podľa očitých svedkov, ktorí besnenie prežili, sa vraj pred spustením paľby prekvapene opýtal: „Kde sú ženy?“ Napriek tomu dodnes niektorí veria, že to bol homofóbny útok inšpirovaný republikánmi.

Obzvlášť hrozný bol masaker na základnej škole v Sandy Hook v roku 2012: útočník zabil 26 ľudí, z toho 20 detí vo veku šesť až sedem rokov, pred útokom zavraždil svoju matku. Táto udalosť tiež bola spojená s konšpiračnými teóriami, podľa ktorých to bol podvod a v úlohách obetí vystupovali herci. Jedným z propagátorov bol aj známy provokatér Alex Jones. Rodiny pozostalých ho zažalovali za ohováranie a súd mu prikázal vyplatiť odškodné v hodnote 1,4 miliardy dolárov.

Najhorším besnením šialeného strelca je však útok v Las Vegas z roku 2017, keď páchateľ z tridsiateho druhého poschodia hotela Mandalay Bay postrieľal šesťdesiat účastníkov koncertu, ktorý sa odohrával pod ním, a najmenej 413 návštevníkov zranil. Zároveň je to jedna z najzáhadnejších hrôz. Vrah totiž nezodpovedá typickému profilu masového strelca. Bol ním 64-ročný Stephen Paddock. Relatívne úspešný muž, na obchodoch s nehnuteľnosťami zarobil niekoľko miliónov dolárov, údajne bez politických názorov a bez problémov s políciou. Jeho jediným policajným záznamom bola dopravná pokuta. Jeho motív zostáva záhadou. Niekoľko rokov pred zločinom sa však zhoršoval jeho mentálny stav a Paddock upadal do depresií.

Právo na zbraň

Každá streľba v USA rozprúdi debatu o prístupnosti zbraní a vyvolá otázku, do akej miery je ich dostupnosť jednou z príčin častého vyčíňania strelcov v Amerike. Je to diskusia, ktorá nemá riešenie, keďže právo na zbraň chráni druhý dodatok ústavy. K takýmto útokom však dochádza aj v krajinách, ktoré nemajú takto liberálnu zbraňovú legislatívu. Británia úplne zakázala vlastnenie pištolí po masakre na škótskej škole v meste Dunblane v roku 1996, v ktorej útočník zavraždil 17 ľudí. Zbraňové zákony sprísnila v tom istom roku aj Austrália po masakre v Port Arthure v Tasmánii, kde páchateľ zavraždil 35 ľudí.

Nakoľko tieto zákony zabránili ďalším streľbám, nie je jasné. V Británii došlo k ďalším dvom útokom, v roku 2010 muž v grófstve Cumbria zabil 12 ľudí vrátane svojho brata. V roku 2021 zase útočník postrieľal päť ľudí v Plymouthe vrátane svojej matky. Ako už býva pravidlom, motívy sú nejasné.

Hrozné činy šialených strelcov môžu mať niekedy aj jasný politický kontext. To je prípad Andersa Breivika, ktorý v roku 2011 odpálil auto v centre Osla a následne sa vybral vraždiť na ostrov Utøya, kde sa konal zjazd mladých sociálnych demokratov. Celkovo zabil 77 ľudí. Podobne jasný motív bol v prípade útoku na mešity v novozélandskom Christchurchi, kde rasista postrieľal 51 ľudí. Páchateľ sa očividne radikalizoval na internete a celú svoju akciu streamoval.

Teraz sa do tohto smutného zoznamu zaradila aj Praha. Možno to bolo nevyhnutné. Bolo naivné myslieť si, že moderné patológie sa Česku vyhnú. Ostáva nám len dúfať, že sa to nebude opakovať.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.