Kajúcni kingovia

Zoroslav Kollár intelekt opakovane preukázal, ale štylizovanie do pózy obete mu nejde. Je však jedna zaujímavejšia vec, ktorú sa mu jeho videami podarilo preukázať. Píše Vladimír Palko.

Séria videí podnikateľa Zoroslava Kollára pokračuje. Sledovanosť je mimoriadne vysoká, ich autor môže byť spokojný. Niekoľko poznámok.

Po prvé, videá a ich úspech považujem za ďalšie štádium fenoménu nových informačných technológií vrátane sociálnych sietí, ktoré, ako to už býva, majú svoje dobré stránky, aj deštrukčné stránky.

Nové informačné technológie a politická dekadencia

Priznávam sa, že som si neotvoril ani jedno video. Ich obsah niekoľkými vetami popísali médiá a tých niekoľko viet mi stačí. Z. Kollár ide proti menovcovi Borisovi Kollárovi, proti Danielovi Lipšicovi, Vladimírovi a Petrovi Pčolinskému, Jánovi Budajovi, Richardovi Sulíkovi a neviem komu ešte. Vŕtanie sa v intímnostiach iných ľudí, fabulácie, no a zrejme aj nejaká tá pravda. Ale oddeliť jednotlivé zložky od seba, to by som radšej nechal odborníkom na separovaný odpad.

Veď napokon o obsahu videí ani nechcem písať. Zaujímavé je to, čo je nad tým, alebo skôr za tým. To „meta“. Čo to hovorí o tvorcovi videa, o našej spoločnosti, ktorá videá sleduje, a ako sme sa do súčasného stavu dostali.

Keďže Z. Kollár dostáva ponuky vystúpiť aj v médiách, pozrel som si reláciu Anky Žitnej, v ktorej bol hosťom ešte pred Vianocami.

Intelekt Kollár má. Fakty síce hovoria proti nemu. Zmenil výpoveď ohľadne údajného úplatku, ktorý mal dať riaditeľovi SIS Pčolinskému. Najprv ho popieral, potom ho priznal. Teda klamal. Za ten úplatok a za napomáhanie pri krytí nelegálnej výroby cigariet ho pred dvomi rokmi súd odsúdil na finančný trest 70 000 eur. Pre neho maličkosť. Trest odňatia slobody nedostal.

V relácii u Žitnej sa štylizoval do pózy obete. Najprv začal tirádami. Tvrdil, že náš trestný systém je stalinský. To je taká móda, niečo sa niekomu nepáči, tak to označí za stalinské. Keby Zoroslav Kollár žil za Stalina, nedostal by peňažný trest pár tisíc, ale roky žaláru v podmienkach, v ktorých by sa nedožil prepustenia. A ak by za Stalina kritizoval predstaviteľa štátnej moci (ako kritizuje Lipšica), dostal by rovno guľku do hlavy. No ale máme stalinský systém…

Potom, keď mu Žitná pripomenula, že sa k obom veciam priznal, pozornosť divákov odviedol od nepríjemných faktov preč. Povedal vyhýbavo, že priznanie bolo v tej chvíli najracionálnejšie riešenie. Inak by mu hrozil osud bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika. (Pripomeňme, že ten dostal osem rokov väzenia.) Tým Kollár ako keby podsunul divákovi možnosť, že je nevinný a že sa priznaním len bránil pred nespravodlivým systémom orgánov činných v trestnom konaní (OČTK).

Ale pozor. Ak jeho priznanie je pravdivé, tak čo sa sťažuje na nejaký stalinizmus? A ak je priznanie falošné a uchýlil sa k nemu, aby nedopadol ako Kováčik, tak z toho vyplýva, že žiadny úplatok Pčolinskému neposielal a že teda krivo svedčí proti Pčolinskému, ktorý teda žiadny jeho úplatok neprijal a je nevinný. Jedna možnosť horšia ako druhá. A Zoroslav Kollár sa vidí v úlohe obete?

Vyhýbavosť Kollárovej odpovede mohla spôsobiť, že divákom mohlo ujsť, že Kollárovo konanie je nemorálne tak či tak. 

A teraz Kollárovo zrnko pravdy. A možno viac než zrnko