Kajúcni kingovia

Séria videí podnikateľa Zoroslava Kollára pokračuje. Sledovanosť je mimoriadne vysoká, ich autor môže byť spokojný. Niekoľko poznámok.

Po prvé, videá a ich úspech považujem za ďalšie štádium fenoménu nových informačných technológií vrátane sociálnych sietí, ktoré, ako to už býva, majú svoje dobré stránky, aj deštrukčné stránky.

Nové informačné technológie a politická dekadencia

Priznávam sa, že som si neotvoril ani jedno video. Ich obsah niekoľkými vetami popísali médiá a tých niekoľko viet mi stačí. Z. Kollár ide proti menovcovi Borisovi Kollárovi, proti Danielovi Lipšicovi, Vladimírovi a Petrovi Pčolinskému, Jánovi Budajovi, Richardovi Sulíkovi a neviem komu ešte. Vŕtanie sa v intímnostiach iných ľudí, fabulácie, no a zrejme aj nejaká tá pravda. Ale oddeliť jednotlivé zložky od seba, to by som radšej nechal odborníkom na separovaný odpad.

Veď napokon o obsahu videí ani nechcem písať. Zaujímavé je to, čo je nad tým, alebo skôr za tým. To „meta“. Čo to hovorí o tvorcovi videa, o našej spoločnosti, ktorá videá sleduje, a ako sme sa do súčasného stavu dostali.

Keďže Z. Kollár dostáva ponuky vystúpiť aj v médiách, pozrel som si reláciu Anky Žitnej, v ktorej bol hosťom ešte pred Vianocami.

Intelekt Kollár má. Fakty síce hovoria proti nemu. Zmenil výpoveď ohľadne údajného úplatku, ktorý mal dať riaditeľovi SIS Pčolinskému. Najprv ho popieral, potom ho priznal. Teda klamal. Za ten úplatok a za napomáhanie pri krytí nelegálnej výroby cigariet ho pred dvomi rokmi súd odsúdil na finančný trest 70 000 eur. Pre neho maličkosť. Trest odňatia slobody nedostal.

V relácii u Žitnej sa štylizoval do pózy obete. Najprv začal tirádami. Tvrdil, že náš trestný systém je stalinský. To je taká móda, niečo sa niekomu nepáči, tak to označí za stalinské. Keby Zoroslav Kollár žil za Stalina, nedostal by peňažný trest pár tisíc, ale roky žaláru v podmienkach, v ktorých by sa nedožil prepustenia. A ak by za Stalina kritizoval predstaviteľa štátnej moci (ako kritizuje Lipšica), dostal by rovno guľku do hlavy. No ale máme stalinský systém...

Potom, keď mu Žitná pripomenula, že sa k obom veciam priznal, pozornosť divákov odviedol od nepríjemných faktov preč. Povedal vyhýbavo, že priznanie bolo v tej chvíli najracionálnejšie riešenie. Inak by mu hrozil osud bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika. (Pripomeňme, že ten dostal osem rokov väzenia.) Tým Kollár ako keby podsunul divákovi možnosť, že je nevinný a že sa priznaním len bránil pred nespravodlivým systémom orgánov činných v trestnom konaní (OČTK).

Ale pozor. Ak jeho priznanie je pravdivé, tak čo sa sťažuje na nejaký stalinizmus? A ak je priznanie falošné a uchýlil sa k nemu, aby nedopadol ako Kováčik, tak z toho vyplýva, že žiadny úplatok Pčolinskému neposielal a že teda krivo svedčí proti Pčolinskému, ktorý teda žiadny jeho úplatok neprijal a je nevinný. Jedna možnosť horšia ako druhá. A Zoroslav Kollár sa vidí v úlohe obete?

Vyhýbavosť Kollárovej odpovede mohla spôsobiť, že divákom mohlo ujsť, že Kollárovo konanie je nemorálne tak či tak. 

A teraz Kollárovo zrnko pravdy. A možno viac než zrnko

Žijeme uprostred chaotického politického zápasu medzi vládnou koalíciou a opozíciou, kde neradno ani jednej strane prisúdiť úplnú pravdu alebo úplné klamstvo. Nechtiac to ilustrovalo i Kollárovo vystúpenie v relácii Anky Žitnej.

V jednej chvíli Zoroslav Kollár kritizoval výrok Daniela Lipšica, v ktorom Lipšic tvrdil, že niet prípadov na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), v ktorých by dôkazy boli založené iba na svedectvách kajúcnika. Nemôžem si pomôcť, ale Zoroslav Kollár tu správne poukázal na dlhodobý problém nadmerného spoliehania sa na svedectvá kajúcnikov. Bolo naozaj viacero káuz, kedy boli vznesené obvinenia, či už dokonca boli podané obžaloby na súd, v ktorých okrem svedectiev kajúcnikov proti obvineným nehovorilo nič, pričom pravdivosť toho, čo kajúcnici tvrdili, sa nedala overiť.

Je nepríjemné, že tento problém dokáže verejne pomenovať človek ako Zoroslav Kollár, ale nedokáže to pomenovať ani jeden politik opozície.

A zase naopak. I v tomto bode si počína Kollár rozporuplne. Kollár zdôrazňuje, že on nie je kajúcnik. Pri tom sa treba pristaviť. Kajúcnik je slovo, ktoré nie je úradne definované. Isteže Kollár nebol tzv. spolupracujúcim obvineným v zmysle trestného poriadku, ale pojem kajúcnik možno chápať aj v širšom zmysle, a to tak, že je to osoba, ktorá sa prizná k trestnému činu a čaká za to od orgánov činných v trestnom konaní zhovievavosť.

Spomenuli sme, aký fešácky trest dostal Kollár pred dvomi rokmi. Peňažný trest, ktorý je pre neho maličkosťou. Žiadny trest väzenia. Čím si zaslúžil Kollár túto zhovievavosť vyšetrovateľov a prokurátorov? Nie zmenením svojej výpovede v Pčolinského kauze? Ak áno, a bolo by to logické vysvetlenie, tak i Kollár bol kajúcnikom vo vyššie uvedenom zmysle. V takom prípade je celá Pčolinského kauza založená len na svedectvách kajúcnikov, a to pričinením Kollára. Teda v takom prípade Kollár prispel k tomu, čo oprávnene sám kritizuje.  

Otázky, ktoré sa vracajú

To všetko prináša otázky. V Štandarde sme už pred tromi rokmi písali, že inštitút kajúcnika, ktorému OČTK vyjdú v ústrety za to, že kajúcnik pomôže usvedčiť iného páchateľa, by sa nemal využívať tak, že kajúcnik je v skutočnosti väčším previnilcom ako ten, ktorého kajúcnik pomôže usvedčiť.

V mnohých prípadoch tušíme, že je to práve tak. Ako je to v prípade Kollárovho úplatku pre Pčolinského?

A ako máme chápať absurdnú situáciu, ktorá vznikla po Kollárových videách? Kollár vďačí ÚŠP, a teda aj šéfovi ÚŠP Lipšicovi za to, že nedostal trest väzenia, ale len zaplatil finančný trest. A dnes špeciálneho prokurátora Kollár vláči blatom po internetoch. A vystupuje ako dáky king.

Nevyzerá štát trochu smiešne?

Majú si vlastne vláda a opozícia čo vyčítať?

A ešte posledný paradox. Opozícia masívne bombarduje vládnu koalíciu, že znižovaním  trestov za ekonomickú kriminalitu navrhovanou novelou Trestného zákona vychádza v ústrety páchateľom tejto trestnej činnosti. V zásade súhlasím s kritikou.

Ale ak opozícia nevidí žiadnu chybičku na práci ÚŠP, potom ako sa pozerá na to, že Zoroslav Kollár vyviazol v spomenutom súdnom procese iba s pre neho nevýznamným finančným trestom? Nepodporuje tak opozícia presne to, čo vyčíta dnes vládnej koalícii? Áno, je to tak. Len inými prostriedkami.

Rozporuplnosť ako keby nemala konca kraja.