Porovnávajme sa s porovnateľnými a pozrime sa do zrkadla
Priemer dlhu krajín Európskej únie meraný ako dlh k hrubému domácemu produktu je na 83 percentách. Slovensko aj Česko sú pod týmto priemerom a naši politici a ekonómovia sa tak často nechávajú počuť, že máme ešte priestor na to sa zadlžiť. A vlastne by sa nič nestalo, pretože by sme boli stále po priemerom EÚ. Na prvý pohľad to dáva zmysel, nemali by sme sa však porovnávať s porovnateľnými?Iste, nikto nás neporovnáva s Latinskou Amerikou a keď sa pozrieme na iné ukazovatele, tak by bolo zvláštne sa pozerať napríklad aj na priemer sveta. Napríklad v raste HDP je priemer sveta lepší ako my. Je to však relevantné porovnanie, keď dobre vieme, že konvergujúce chudobné ekonomiky rastú rýchlejšie ako tie bohaté?
Ilustračné foto: Radovan Stoklasa/TASR
Ilustračné foto: Radovan Stoklasa/TASR
Rovnaké je to s dlhom. Keď sme sa pozerali na pandemické zadlžovanie, Slovensko aj Česko patrili medzi päť najrýchlejšie sa zadlžujúcich štátov EÚ a obe krajiny boli vysoko nad priemerom Únie. Lenže to porovnanie kríva už na prvý pohľad, pretože v priemere je Únia oveľa zadlženejšia, takže je oveľa jednoduchšie zdvojnásobiť dlh u nás ako v Taliansku či Grécku.
Medzinárodné porovnanie dáva zmysel a cieľom týchto riadkov nie je ho zdiskreditovať, ale skôr poukázať na to, že nedáva zmysel pozerať sa na jednoduché priemery. Je nutné vziať do ruky lupu a rozkľúčovať trochu viac, na čo sa vlastne pozeráme. Obzvlášť, keď nám dáta predkladajú politici, pretože tým ich PR oddelenie veľmi dobre pripravilo ten najlepší možný pohľad na dáta. Kedysi v jednom malom meste dala radnica na miestne slávnosti prvýkrát po desiatkach rokov milión korún a starosta sa chválil, že dal tento rok o milión korún viac ako vlani. Neklamal, ale dobre vedel, ako tvrdenie vyznie.
Kto sú teda tí porovnateľní, s ktorými sa máme porovnávať? V ekonómii sa pracuje so stálymi stavmi, ktorých najvýznamnejší predstaviteľ a nositeľ Nobelovej ceny Robert Solow nedávno zosnul. Porovnávajme sa s naším stálym stavom, do ktorého by sme chceli dokonvergovať. To určite nie je Grécko ani Taliansko, ale napríklad Rakúsko či Nemecko. Porovnávajme sa s okolitými krajinami, ktoré sú nám podobné a daria sa im niektoré politiky, ktoré nám nie, ako je napríklad Poľsko.
Alebo sa porovnávajme s nami samotnými v minulosti. Tak, ako to robíme v osobnom živote. Pribral som a prestal som cvičiť? Som na tom v porovnaní s priemerom celej krajiny stále lepšie? Mám sa tým nechať uchlácholiť, alebo viem, že mám na viac a mal by som sa snažiť, ako som to ešte nedávno robil? Že sme chudobnejší a aktívnejší ako priemer EÚ by nás uspokojiť nemalo. Možno by bolo lepšie otvoriť fotoalbum a pozrieť sa do zrkadla.
