Nádejný Čas nádejí. Režimy sa menia, ľudia zostávajú a sú obrazom hodnôt predkov, ktorí ich vychovali 

Rodinná sága RTVS Čas nádejí pokrýva oblúk od začiatku Prvej svetovej vojny po stalinizmus päťdesiatych rokov minulého storočia. Spoznávame rodiny živnostníkov. Krčma rodiny Violovcov a  Belzbergovské mäsiarstvo boli solídne inštitúcie, ktoré spojilo manželstvo ich detí Rózy a Gézu. Rodičia síce pripustili sobáš z lásky, ale zväzok podopreli pevnými ekonomickými dohodami. Svet mal svoje pravidlá a fungoval. Na malom území vedľa seba existoval nie ideálne, ale ako-tak uchádzajúco,  slovenský, maďarský a rakúsky živel a konfesionálna príslušnosť bola stále dôležitejšia ako národnosť.

Vojna zmenila všetko. Priniesla nesmierne utrpenie a odhalila povahy skryté pod nánosom výchovy. A rozmetala starý systém. Vznik novej republiky s novými hodnotami spočiatku chaos nezmenšoval, ale skôr násobil. Obe, teraz už spojené rodiny stratili veľa. A zmeny sa, ako vieme,  iba začínali. Malé intímne dejiny sa vždy miešajú s tými veľkými.

Základom  projektu je scenár Scarlett Čanakyovej a inšpiráciou skutočný príbeh. Na projekte pracovala od roku 2016. Scenár sa opakovane prerábal a cítiť za ním aj poctivú historickú prípravu. Vyplatilo sa!  

Dobový seriál, ktorý sa posúva v čase, je veľmi nákladnou záležitosťou. Filmové prostriedky a vynaložené financie priniesli obrazovú a realizačnú kvalitu. Špeciálne ma zaujímali vojnové scény zo zákopov. Práve v takýchto obrazoch sa prejaví nedostatok peňazí  a televízne projekty napriek solídnemu príbehu zlyhávajú. Našťastie sa to nestalo. Režisér Ján Sebechlebský sa postaral o obrazovú kvalitu, autentickosť a zvládol i vedenie hercov. Nezlyhal  ani výber exteriérov a výprava. Pri sledovaní je jasné, že tejto produkcii bola venovaná mimoriadna pozornosť a starostlivosť.

Dohodou s divákmi je, že sa väčšinovo hovorí po slovensky, hoci sa dej prevažne odohráva v nemecky hovoriacej rodine. Občas nejaké cudzie vety zaznejú, ako akési pripomenutie. (Možno by som zvážila scény zo Slavónie, kde aj sedliaci, ktorí Gézu zachránia, hovoria po slovensky.)

Čas nádejí je ten typ projektu, ktorý do verejnoprávnej inštitúcie patrí. Pomáha vytvárať obraz o našej minulosti i nás samotných. Každý máme v širšom príbuzenstve katolíka i luterána, živnostníka i komunistu, partizána i gardistu. Na Slovensku, kde sa poriadky v posledných desaťročiach menili tak často, že sa ako výhoda javila istá prispôsobivosť a elastickosť názorov, úprava mena, výmena konfesie, stranícka knižka. Režiséri politickej zmeny vždy očakávajú prispôsobenie sa a akýchsi „nových ľudí“. Lenže nikto „nový“ nie je. Režimy sa menia, ľudia zostávajú a sú obrazom hodnôt predkov, ktorí ich vychovali.