Vrch Sandberg bol od prvohôr až po treťohory súčasťou aj pravekého mora Tethys a podľa toho ako sa menila výška jeho hladiny bol jeho dnom, útesom, i brehom. Preto už na spodnej časti lokality Sandberg môžeme pod mikroskopom pozorovať vo vrstvách nánosov schránky radiolárie – mrežovcov – drobných morských živočíchov z obdobia jury. Vrch Sandberg bol i dlho vynorený, vzhľadom na chýbajúce sedimenty kriedy a paleogénu.

Vo vyšších vrstvách kameňolomu sa nachádzajú žlté slienité bridlice a vápence, ktoré sa tu usadzovali v čase obdobia kriedy približne pred 130 – 100 miliónmi rokov. Dôvod na najvyššiu ochranu tejto krásnej, no krehkej lokality, je teda jasný. Na Sandbergu sa našlo približne 300 druhov skamenelín.

Viacero druhov ulitníkov, lastúrnikov, ježoviek, hubiek, dierkavcov, ale aj väčších morských a suchozemských živočíchov. Archeológovia tu našli zuby žralokov a kostnatých rýb. Pozostatky pancierov korytnačiek, fragmenty kostier opíc, tuleňa, antilop, mastodonta, nosorožca srstnatého, jaskynného medveďa aj vtákov.

Podľa historických zdrojov tu objavili stavec veľryby náhodou deti akademického maliara Albína Brunovského. Najskôr si mysleli, že ide o zvláštny kameň, ktorý vážil viac ako dve kilá. Informáciu, že ide o stavec, potvrdil paleontológ Dr. Peter Hokec, pričom vek tejto kosti odhadol na 15 miliónov rokov. Keď v 19. storočí našli vo Francúzsku zvyšky troch čeľustí „predpotopných ľudí zo Sansanu“, bola to obrovská senzácia. Na Devínskej Kobyle z nich našli celé kusy kostier! Vedeckým významom teda ďaleko prekonali nález z Francúzska.

Sandberg sa môže dokonca pýšiť nálezom zubov antropoidnej opice dryopiteka, ktorá sa istý čas považovala za dôkaz evolučného vývoja živočíšnych druhov. Aj tieto zuby by ste zbytočne hľadali v slovenských múzeách. Sú trofejou rakúskych zberateľov. Najstaršou časťou tejto veľmi krásnej, ale aj krehkej lokality, je juhozápadná stena Sandbergu, ktorej vek sa odhaduje až na viac ako 100-130 miliónov rokov.

Kopec je na jar celý posiaty vzácnymi kvetmi, rastú tam aj orchidey

Typickou črtou Sandbergu a Devínskej Kobyly je vysoká druhová rozmanitosť nielen flóry, ale aj fauny s výskytom viac ako 1 100 cievnatých rastlín a vzácnych teplomilných živočíchov. Rezervácia práve preto reprezentuje územie európskeho významu NATURA 2000. Súčasná flóra tejto lokality je zastúpená viacerými ohrozenými, chránenými aj endemickými druhmi. Rastie tu napríklad smldník piesočný, pre ktorý je to na Slovensku posledná lokalita jeho výskytu. No silne ohrozenými sú aj kurička sivastá, gypsomilka metlinatá, poniklec, kosatec nízky či niekoľko z 32 druhov slovenských orchideí – vstavač obyčajný, vojenský a počerný.

Sandberg, ale aj Devínska kobyla či Devín sú žiaľ roky vystavené devastačným útokom vandalov. Tí túto lokalitu ničia, kedže sem chodia vykopávať spomenuté chránené a ohrozené rastliny, čo je kriminálna činnosť (v máji 2013 tu zlodeji ukradli vyše 650 kvetov v spoločenskej hodnote 50-tisíc eur). Podobná krádež je pritom absolútne zbytočná. Akýkoľvek botanik vám povie, že ani jedna z nich presadenie do inej pôdy nezvládne.

V pieskoch Sandbergu hniezdi aj jediný slovenský "papagáj"

Pokiaľ chodievate na prechádzky na Sandberg či po Devínskej Kobyle, možno ste si všimli aj jedného zaujímavého pestrofarebného zástupcu vtáčej ríše. V lokalite sa vyskytuje od začiatku mája a odlieta s príchodom septembrových dní. Vták, ktorý svojím sfarbením pripomína papagája, je včelárik zlatý. Na Sandbergu si roky robí hniezda v pieskovcových kopcoch, v dierach hĺbky vyše metra. Ak sa na jar chystáte obdivovať krásy bratislavského Sandbergu, dostanete sa tam aj mestskou hromadnou dopravou.

Vybrané spoje MHD linky číslo 21 chodia priamo až na zastávku Pri Sandbergu. Výstup z tejto autobusovej zastávky trvá približne desať minút a cesta vedie po asfaltovej ceste. Takže výlet je vhodný aj pre rodiny s malými deťmi. Na kopci sa nachádzajú aj informačné tabule o tomto mieste, takže nálezisko je zároveň prirodzenou a v lete prekrásnou učebnicou geológie a paleontológie priamo v živej prírode.