Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck bije na poplach. Začiatkom tohto týždňa varoval, že demokraciu v jeho krajine ohrozujú nacionalisti, pravicoví extrémisti a ďalší nepriatelia demokracie, ktorí snívajú o štátnom prevrate. Vyzval na obranu liberálnej demokracie pred populistami a extrémistami financovanými Putinom. Bol zjavne rozrušený. Koncom minulého týždňa, keď sa vracal trajektom z dovolenky, protestujúci farmári zablokovali jeho prístav a on musel vystúpiť na inom mieste. Takýto návrat z dovolenky by rozčúlil každého.
Okrem toho Habeck vedel, že po víkende plánujú rozhnevaní poľnohospodári zablokovať celú krajinu. To sa aj stalo. V pondelok vyrazili so 100 000 traktormi, aby v nasledujúcich dňoch protestovali proti politike vlády, ktorej je Habeck podpredsedom. Všetko má vyvrcholiť budúci pondelok.
Povedzme si najmä, o čo protestujúcim v skutočnosti ide.
Bezprostredným spúšťačom sú peniaze. Vláda chcela zaplátať rozpočtovú dieru na úkor poľnohospodárov a rozhodla sa zvýšiť dane na poľnohospodárske vozidlá a naftu. Dane však boli len poslednou kvapkou. Poľnohospodárom sa už dlho nepáči, že vláda obnovuje močiare a mokrade, čo im berie polia a lúky a celkovo znižuje živočíšnu výrobu, z ktorej žijú. Vo vládnej vízii budúcnosti poľnohospodárstva majú miesto len výrobcovia ekologických produktov, po ktorých je dopyt zo strany mestskej elity, ktorá zväčša volí Zelených.
K protestom sa však nepripájajú len poľnohospodári, ale aj remeselníci, drobní živnostníci, strojári, kamionisti a ďalší. Búri sa celá stredná trieda. Títo ľudia sa zvyčajne pouličným akciám vyhýbajú, chcú poriadok a pokoj. Do ulíc vychádzajú len vtedy, keď podmienky prekročia hranice únosnosti. Podľa aktuálnych prieskumov verejnej mienky je to práve tento prípad. Sedemdesiat percent Nemcov podporuje protesty a takmer polovica je pripravená sa do nich zapojiť.
Najmenšiu podporu majú medzi voličmi Zelených. Vidno to aj na politickej scéne, a to nielen preto, že za protestujúcimi stojí protisystémová AfD, ktorej voliči väčšinou nie sú poľnohospodári, ale aj kresťanskí demokrati, donedávna pri moci, napriek vlastnej zodpovednosti za súčasný stav. Poľnohospodárov dokonca podporujú aj niektorí regionálni lídri vládnucich sociálnych demokratov.
Ide o viac ako len o ropu, polia a stáda. Spoločenská väčšina sa obracia proti zelenej ideológii, ktorej Nemecko podľahlo viac ako ktokoľvek iný v Európe. Svojim stúpencom káže položiť európsky priemysel a poľnohospodárstvo na oltár klimatického božstva. Zelení ideológovia pritom nenesú bezprostredné dôsledky obety, ktorú tak vehementne obhajujú. Ešte nejaký čas potrvá, kým hospodársky kolaps, ku ktorému svojvoľne vyzývajú, postihne aj ich živobytie v mimovládkach, na úradoch, univerzitách a v podnikoch napojených na zelené dotácie. Na poľnohospodárov, živnostníkov a ďalších, ktorých to postihne ako prvých, sa zelení ideológovia pozerajú takmer ako na iný druh, a to nežiadúci. Asi ako sa komunistickí agitátori v minulosti pozerali zvrchu na tzv. kulakov, teda roľníkov, ktorí odmietali vstúpiť do družstiev. Opovrhovali ich spôsobom života a ich názormi.
Toto pohŕdanie sa prenáša aj do spôsobu, akým sa k protestom stavajú médiá hlavného prúdu. Prvou reakciou je popieranie. Nič sa nedeje. Napríklad hlavné české médiá sa obmedzili na informovanie o dopravných komplikáciách pri ceste do Nemecka a nepríjemné politické súvislosti ponechali bokom. Na rozdiel od pozornosti venovanej aktivistom, ktorí sa lepia na cesty, väčšinou s pochopením či dokonca podporou hlavných médií a exponentov berlínskej koalície.
V momente, keď protesty už nemožno ignorovať, nastupuje démonizácia. V nemeckých verejnoprávnych médiách ožívajú pomery Honeckerovho východného Nemecka. V rovnakom duchu ako Habeck hľadajú mediálni propagandisti medzi protestujúcimi extrémistov, nacistov a Putinových agentov. Väčšinou márne. Na druhej strane šéf policajných odborov Rainer Wendt pochválil disciplinovaný priebeh demonštrácií. Zeleným politikom odkázal, že nerobia žiadnu službu nemeckej demokracii, ak sa svojimi konšpiráciami snažia démonizovať občanov využívajúcich svoje ústavné právo na protest.
Ten policajný odborár trafil klinec po hlavičke. Ak dnes niekto ohrozuje nemeckú demokraciu, tak to nie sú protestujúci poľnohospodári, ani úplne okrajoví extrémisti, ani kremeľskí pletkári. Hlavnou hrozbou pre demokraciu je dnes minister Habeck, jeho strana Zelených a sfanatizovaná časť spoločnosti, ktorá si nevie predstaviť, že by mohol existovať väčší problém ako klimatické zmeny. To isté platí v rôznych obmenách v celej Európe.
Ak sa im spoločenská väčšina dokáže postaviť, ako je to dnes v Nemecku, je to dobrá správa pre demokraciu, tú ich aj tú našu.