Prihlásiť sa

Nerúbme lesy minulých generácií. Kniha Epitaf krásnej cárice ako nezmieriteľný rozpor medzi tradíciou a pokrokom

epitaf krásnej cárice Epitaf krásnej cárice. Foto: L. K.

Podmanivé Podmanického Kysuce. Aj tak možno bez veľkého premýšľania opísať rozsahom útle dielo Jána Podmanického Epitaf krásnej cárice (2023). Autor sa v ňom miestami profiluje ako lyrik so silnou spätosťou s vlastnou domovinou a najmä s jej prírodou. Napriek príležitostnej podobnosti s literárnym prúdom minulého storočia však kniha nesie rezonujúci odkaz pre súčasnú generáciu, no i tie budúce.

Ján Podmanický ako starosta obce Stará Bystrica ťažisko svojho príbehu umiestnil do prostredia, ktoré veľmi dobre pozná. Presné a podrobné opisy kysuckej prírody zdržiavajú plynutie narácie a preklápajú charakter diela čiastočne do polohy lyrizovanej prózy, čo nepredstavuje defekt pre čitateľa, ktorý sa nepotrebuje nutne ocitnúť vo víre dynamického rozprávania.


Ďakujeme, že čítate Štandard.

Získajte limitovaný bezplatný prístup k článkom vďaka vytvoreniu bezplatného účtu alebo sa prihláste a pokračujte v čítaní.

alebo

Neobmedzený prístup v rámci celého Štandardu. Možnosti predplatného

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami